Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


17.9.2006 – 14. nedeľa po Sv. Trojici

Piesne: 188, 340, 200, 222; Antifóna: 86;  
Evanjelium: Lukáš 17, 11-19    
Epištola: Efezským 4, 1-6
Kázňový text: Micheáš 6, 1-8

Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.

Bratia a sestry,

Text, nad ktorým sa chceme dnes zamýšľať mi veľmi pripomína skúsenosti alebo lepšie povedané zážitky z hodín náboženstva na základnej škole, kde som minulý rok učil. Myslím si, že deti sú všade rovnaké, čo môžem potvrdiť aj z prvých hodín tu v ružomberských základných školách. Na každú hodinu náboženstva sa pripravím, naplánujem, čo budeme robiť. Rozmýšľam nad tým, ako jednotlivé príbehy deťom priblížiť tak, aby ich pochopili a zapamätali si ich. Niekedy sme celý príbeh zahrali ako scénku s tým, že samé deti boli hlavnými hercami. Na každej hodine sme si zopakovali, čo sme sa učili minulú hodinu a potom sme preberali novú látku. Niekedy dávam deťom naučiť sa jeden verš z Biblie, ktorý súvisí s tým, čo sa práve učíme. Najťažšie chvíle prichádzali pri opakovaní tzv. zlatých slov a minulotýždňovej látky. Väčšina detí nevedela veršík, ktorý sa mali naučiť a len jednotlivci si matne spomínali, čo sme sa minulú hodinu učili. Pre učiteľa či kaplána je to chvíľa plná sklamania a často som mal pocit, že celá moja snaha nemá žiaden význam. Vo svojom zúfalstve som sa tých detí opýtal: Chcem po vás tak veľa? Chcem len, aby ste si večer pred hodinou náboženstva prečítali a zopakovali, o čom sme sa rozprávali. Je to tak veľa, čo od vás žiadam?

Aj náš text je takýmto výkrikom do tmy...  Micheáš 6,1-8

„Počujte, čo vraví Hospodin: Povstaň! Začni súdny spor pred vrchmi. Nech pahorky počúvajú tvoj hlas! Počujte vrchy, súdny spor Hospodinov, aj vy, pevné základy zeme! Lebo Hospodin vedie spor so svojím ľudom, súdi sa s Izraelom. Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi! Veď som ťa vyviedol z Egypta, vykúpil som ťa z domu otrokov, poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Mirjamu. Ľud môj, rozpomeň sa, čo zamýšľal moábsky kráľ Bálák a čo mu odpovedal Beórov syn Bileám. Čo sa dialo od Šittímu po Gilgál, aby si poznal spásonosné skutky Hospodinove. S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred Neho so zápalmi a s jednoročnými teľcami? Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desaťtisícoch potokov oleja? Mám dať svojho prvorodeného za svoj priestupok, plod svojho tela za svoj hriech? Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ Amen.

Cítite ten výkrik zúfalstva? Pán Boh ide až tak ďaleko, že začína súdny spor s vlastným ľudom. Ako by už nevedel, ako má pristupovať k svojmu ľudu, aby si uvedomil tú veľkú Božiu lásku ku každému jednému členovi národa. Človek sa stal až tak otupený a zahľadený do seba, že už sám Boh to pociťuje ako krivdu, ako nespravodlivosť. Táto nespravodlivosť či krivda je tak zraňujúca, že svedkovia tohto súdneho sporu sú vrchy a pahorky. Kameň má viac citu a pochopenia pre milujúceho Boha ako človek! Tu v Ružomberku, keď sa obzriete na ktorúkoľvek stranu, všade nás obklopujú krásne kopce, hory či bralá.  Sú nádherné. Mohutné, pevné, chladné. Toto sú svedkovia, u ktorých Boh hľadá viac lásky, ako v ľudskom, teda našom srdci.

Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi!  Táto veta mi pripomína výčitku v dlhoročnom manželstve, keď to už roky nefunguje. Čo som ti urobil? Čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi! Prečo je náš vzťah taký ako je? Prečo je taký chladný a prečo sme si takí vzdialení? Kam sa podela naša láska? Čím som ti ublížil, že ma tak vytrvalo odmietaš? Takto sa môže pýtať manžel alebo manželka ... takto sa pýta aj Boh svojho milovaného ľudu... No zdá sa, že z druhej strany neprichádza žiadna odpoveď... Druhá strana mlčí... Mlčí aj napriek tomu, že je vyzývaná k odpovedi... Mlčíme,... mlčíme, lebo nemáme čo povedať... Naše srdce je tvrdšie ako kameň...

Pri problémoch v manželstve sa zvykne používať metóda návratu. Návratu k chvíľam, keď bola ich vzájomná láska viditeľná, keď obaja partneri prežívali, ale aj prijímali svoju vzájomnú lásku a aké to bolo krásne. Aj Pán Boh takto pripomína časy, keď dokazoval svoju lásku k svojmu ľudu a jeho ľud Ho za to miloval. Veď som ťa vyviedol z Egypta, vykúpil som ťa z domu otrokov, ľud môj, rozpomeň sa, čo zamýšľal moábsky kráľ Balák... veď si spoznal spásonosné skutky Hospodinove...  Aj my si môžeme spomenúť na rôzne situácie v našich životoch, kde sa dokázal Hospodin ako milujúci a zachraňujúci Boh. Keď sme Ho v strachu prosili, aby nám pomohol. Keď v našom okolí nebol nikto iný iba náš Boh, lebo všetci ostatní nás opustili. Keď sme sami a s pocitom opustenosti sedeli vo svojich izbách alebo ležali vo svojej posteli a mali sme pocit, že si nezaslúžime byť milovaní... aj v takej chvíli to bol práve Boh, ktorý sa k nám sklonil a vložil nám do srdca istotu, že aj keby nás naozaj nikto nemiloval, je tu On, ktorý nás neprestane ľúbiť nikdy. Spomeňme si na chvíle keď nás trápila choroba a žiadne lieky nezaberali. Na našu zúfalú prosbu: Bože, pomôž! A On pomohol.  Alebo myslíme na chvíle, keď sme niekomu ublížili a nebolo možné to nijako napraviť z našich vlastných síl. Bol to náš milujúci Boh, ktorý zobral našu vinu i výčitky svedomia. Rozpomeňme sa na spásonosné činy Hospodinove v našich životoch... Budeme teraz chvíľu ticho, aby sme si pripomenuli tie momenty v našich životoch, kde Hospodin zasiahol a zmenil tok udalostí...  (pauza na zamyslenie sa)

Teraz, keď sme si pripomenuli Božie skutky záchrany, rozmýšľame čo dať Bohu späť, ako mu to vrátiť... Ako mu dať najavo našu vďačnosť. Alebo dnes povieme, ako sa revanšovať. Aj prorok Micheáš si kladie rovnakú otázku: Najskôr opisuje obetovanie zvierat... baranov, teľce, olej... Je to niečo, čoho sa človek ľahko vzdá a sú to jednorázové obete, ktoré ho až tak veľa nestoja. Tak dám Bohu niečo z toho, čo mám. V teológii to voláme kult. My dnes možno dávame Bohu pravidelnú návštevnosť v kostole, vážne či až smutné tváre, aby sme boli dosť dôstojní počas bohoslužieb.  Dávame Bohu to, čo nás stojí iba jeden deň v týždni, prípadne mimo nedele iba niekoľko hodín. Rozdelili sme svoj život na ten v kostole či v cirkevnom zbore a na ten zvyšný. Micheáš si uvedomuje, že toto je málo. Dokonca ani keby obetoval svojho vlastného syna, nemalo by to žiadnu hodnotu a cenu. Vzťah k Bohu je, ako sme už spomínali, manželstvo. To nie je o tom, čo Bohu dám a koľko Mu dám. To  nie je o tom, koľko veľa pre Neho urobím a koľko času Mu venujem.  To je vzťah. Vzťah v ktorom Mu dávam seba. Nie kúsky alebo väčšinu zo seba. Je to vzťah, do ktorého vstupujem celý. Presne ako v manželstve. Buď dám všetko, alebo som nedal nič.

V momente, keď celý patrím Hospodinovi, keď som prijal pozvanie do najintímnejšieho vzťahu s Bohom, mi Hospodin oznámil, čo je dobré a čo žiada odo mňa.  A je to jednoduché: Len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Nič viac a nič menej. Toto je to, čím nás Boh zaťažil. Je to tak veľa, čo od nás chce náš milujúci Boh?  Čo urobíš? Ako Mu odpovieš? Odpovieš vôbec, alebo zostaneš voči Božej láske chladný ako kameň?

Amen.

Záverečná kolekta:
Hospodine, prosíme nezačínaj s nami súdny spor, lebo vieme, že nemáme šancu uspieť./  Tvoja láska je k nám vždy väčšia ako si dokážeme predstaviť.// Naše srdcia sú veľakrát tvrdšie ako kameň,/  a preto voláš proti nám za svedkov hory a bralá, u ktorých nájdeš viacej citu a lásky ako pri nás.//  Prosíme, aby si nás obmäkčil  a my sme mohli na Tvoju lásku odpovedať./ Nech našou odpoveďou  môže byť zachovávanie práva v našom živote, milovanie láskavosti a život v pokore len s Tebou!///

Miroslav Kerekréty, zborový kaplán
 

späť