Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


3.6.2007 - nedeľa Svätej Trojice so spoveďou a VP

Piesne: 209, 182, 366, VP: 330,296,300,322; Antifóna: 48;  
Evanjelium: Matúš 28, 16-20;
Kázňový text: 4. Mojžišova 6, 22 - 27.

Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.  

„Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov: Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám.“

Bratia a sestry!

Tento text je nám všetkým veľmi známy. Väčšina z nás by ho vedela citovať. Počujeme ho v našich kostoloch najčastejšie zo všetkých textov Biblie. Áronovské požehnanie je záverečným aktom služieb Božích. Pre každého účastníka znamená niečo iné. Pre niektorých je to jasný signál, že služby Božie sa skončili, pre niektorých je to možno niečo ako záverečný pozdrav. Pre niektorých je to najkrajšia liturgická časť bohoslužieb a pre niektorých je to vyslanie a dobrozdanie do nastávajúcich dní. V rímskokatolíckej cirkvi sa účasť na omši počíta len vtedy, keď bol človek prítomný práve počas požehnania. Zaujímavé bolo sledovať, keď som bol v rímskokatolíckom kostole, ale nemal som dosť času zostať až do konca a tak som po kázni odchádzal. Ľudia sa zarazene pozerali čo robím až nakoniec pri dverách ma zastavila jedna babička a povedala mi: Ešte nebolo požehnanie, ešte nemôžeš odísť. Pre každého má teda požehnanie iný význam.

V biblii je jeden príbeh, ktorý hovorí o rôznom prístupe k požehnaniu. Je to príbeh o Jakobovi a Ezavovi. Ezav vymenil svoje prvorodenstvo za misu šošovice, lebo bol hladný. Súčasťou prvorodenstva bolo aj zasľúbené Božie požehnanie, ktoré sa odovzdávalo z otca na prvorodeného syna. Zdá sa, že pre Ezava v tom čase nemalo žiaden význam. Na druhej strane Jakob využil prvú príležitosť, aby získal toto požehnanie. Ak by sme si mohli niečo vypýtať od svojho brata, čo by to bolo? Neverím tomu, že to bol len nejaký prvoplánový nápad či myšlienka. Jakob musel veľa rozmýšľať o Bohu a jeho požehnaní a je dokonca pravdepodobné, že Ezavovi toto prvorodenstvo i požehnanie závidel. Tu vidíme veľký rozdiel medzi prístupom k Božiemu požehnaniu u dvoch biblických mužov. Nakoniec aj Ezav túžil po požehnaní, čo vidíme z jeho až vražedného hnevu, keď mu Jakob požehnanie zobral. Rozdielny prístup k požehnaniu môžeme badať aj v našej cirkvi, v našom zbore. Nie všetci prichádzajú do kostola pre požehnanie do najbližších dní, dokonca neprídu ani pre požehnanie svojho manželského zväzku, keď deti nastupujú do školy, keď ide človek na operáciu alebo začína niečo nové a významné vo svojom živote. Nechcem, aby ste ma zle pochopili. Božie požehnanie nie je nejaká zázračná formulka alebo talizman, ktorý zabezpečí úspech. Prosiť o Božie požehnanie znamená prosiť Pána Boha, aby sa priznal k tomu, čo práve ideme robiť. Teda aby to bolo v súlade s Jeho vôľou a tiež, aby nám pomáhal. V 127 žalme čítame: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia, ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.“ Ako je to s nami, bratia a sestry, máme záujem o Božie požehnanie? Chceme žiť tak, aby sa Pán Boh mohol priznať k nášmu životu a požehnať ho?

To druhé, čo chcem zdôrazniť je, že požehnanie prichádza od Hospodina. Je dôležité si to uvedomiť, lebo niekedy sa môže zdať, že požehnanie dáva farár, rodič alebo niekto iný. Pôvodcom požehnania je vždy len Hospodin. Ale hoci požehnanie prichádza od Hospodina, Pán Boh má vždy ľudí, cez ktorých to požehnanie vysloví. Človeku nestačí, aby toto požehnanie iba čítal alebo pasívne o ňom vedel. Človek potrebuje počuť, že Božie požehnanie sa týka aj jeho. Tak Božie požehnanie prichádza na človeka skrze farára na službách Božích, cez rodiča pri sobáši, cez priateľov či bratov a sestry pri dlhej ceste alebo rozlúčke. Vždy je to niekto konkrétny, cez koho toto požehnanie prichádza alebo lepšie povedané, kým je požehnanie vyslovené. Ale vždy je to Hospodin, ktorý požehnáva.

Požehnanie v živote človeka sa odráža v tom, že sa mu v mnohých veciach darí. Nemyslím len na hmotné veci, teda, že má dobrú prácu či dôchodok, ale napríklad, že pekne nažívajú v rodine, má dobrú a milujúcu manželku či manžela, má dobrých priateľov na ktorých sa môže spoľahnúť a dôverovať im, že jeho dôveru nezneužijú. Božie požehnanie sa prejaví v každodenných činnostiach, ktoré človek robí, aby mohol prežiť jednotlivé dni, požehnanie sa môže prejaviť aj pevným zdravím ... Napriek tomu, že sme veriaci ľudia, nemáme požehnanie v každej oblasti nášho života. Dokonca, aj keď sa modlíme, aby Hospodin požehnal náš život, aby sme v ňom robili správne a múdre rozhodnutia, aby sme Mu slúžili tam, kde môžeme byť požehnaním a kde to bude aj pre nás požehnaním, napriek tomu sa stretávame s tým, že to Božie požehnanie pri nás akosi nevidno. A dokonca máme pocit, že namiesto požehnania sme dostali prekliatie. A vtedy máme tendenciu reptať, hnevať sa na Pána Boha, že Jeho požehnanie pri nás nie je napriek tomu, že sme oň prosili. V takých chvíľach je dobré si uvedomiť, že Božie požehnanie môže vyzerať aj inak ako by sme si ho my predstavovali. Aj to čo sa pre nás zdá ťažkým a nezmyselným o niekoľko rokov môžeme pochopiť ako veľkú milosť Božiu a hojnosť Jeho požehnania. Veď práve vďaka zložitosti či nepríjemnosti celej situácie sme mohli zažiť Božiu prítomnosť v našom živote. A to je požehnanie. Zistenie, že Boh je s nami a koná v našom živote v každom okamihu, či to my vidíme alebo nie, je úžasným požehnaním pre človeka. Teda tá tretia vec, ktorú chcem zdôrazniť je, že Božie požehnanie nemusí vždy vyzerať tak, ako by sme si ho predstavovali. Aj to, čo je v živote človeka ťažké a nepríjemné, môže byť Božím požehnaním.

Na záver pozrime sa na jednotlivé časti Áronovského požehnania. Prvá časť Božieho požehnania je: Hospodin sa prizná k tvojmu dielu a požehná ho, bude ťa ochraňovať a strážiť kamkoľvek by si išiel. Druhá časť je o Božej tvári: Tvár mračiaceho sa človeka nenazveme láskavou. Ale tvár usmiateho otca pozerajúceho sa na svoje milované dieťa je rozjasnená, rozžiarená tvár. To je postoj Hospodina k človeku – otca, ktorý sa láskavo usmieva na svojho syna a odpúšťa mu jeho chyby a slabosti. Vo svojej láske je k nemu milostivý. Určite ste už takýto výraz tváre videli, len si na to spomeňte. Tretia časť hovorí: Keď sme na niekoho nahnevaní nechceme sa na neho ani pozrieť a tak odvraciame svoju tvár od neho. Zvykneme povedať: Už v živote ťa nechcem vidieť! Alebo Zmizni mi z očí! Odvrátená tvár je výrazom hnevu voči druhému človeku. Na ľudí sa hneváme, keď nám nejako ublížili, previnili sa proti nám, zradili nás, podviedli, oklamali... Záverečnou časťou Božieho požehnania je teda, že Hospodin sa nehnevá na človeka, ale odpúšťa mu jeho priestupky. A práve keď prijímame Božie odpustenie našich hriechov, do nášho srdca môže prísť pokoj. Pokoj, lebo vieme, že pre obeť Pána Ježiša Krista Boh Otec už od nás neodvracia tvár, ale rozjasnene na nás pozerá láskavým a milostiplným pohľadom.

Bratia a sestry, takýto pokoj, pokoj s Bohom môžeme prijať aj dnes pri spovedi a daroch Večere Pánovej. Veď práve to je to telo a to je tá krv, ktoré spôsobili, že Hospodin požehnáva človeka a ochraňuje ho, že Hospodin sa láskavo pozerá na človeka a je mu milostivý, že Hospodin už viac od nás neodvracia svoju tvár v hneve, ale môžeme mať v srdci pokoj  a radosť z odpustenia hriechov. Amen.

Miroslav Kerekréty, zborový kaplán
   

späť