Cirkev a ekuména


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


Veď kto nie je proti nám, je s nami!

Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme niekoho, kto v tvojom mene vyháňal démonov. Bránili sme mu, keďže nechodil s nami. Ježiš mu však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nebude schopný hneď mi zlorečiť. Veď kto nie je proti nám, je s nami! (Marek 9,38-40 - slovenský ekumenický preklad NZ)

Niekto výstižne povedal, že len to, čo poznáme, môžeme mať skutočne radi. Naozaj, cudzí prvok v zabehanom postupe zvykne dráždiť. To, čo nám je neznáme - nepoznané, v nás vzbudzuje nie len zvedavosť, ale tiež obavy a strach. Kde rastie strach a obavy, tam ubúda láska. Koľko obáv a strachu by sme mohli vystopovať v dejinách Kristovej cirkvi? Koľkože v nej len bolo a je strachu o seba? A tak namiesto toho, aby sa tí, čo konajú v Ježišovom mene mali radi, v láske sa prijímali a vzájomne sa od seba učili, dívali a neraz sa aj dnes na seba dívajú ako na konkurenciu. Namiesto lásky, strach z konkurencie.

Už evanjelista Marek zaznamenal tento strach Ježišových učeníkov z konkurencie. Boja sa, že nie sú jedineční a bránia vyháňať démonov tomu, kto nechodí s nimi. Z takéhoto postoja možno vyčítať zreteľný strach z konkurencie, obavu zo straty vlastných pozícií. Domnievam sa, že nemálo z tohto strachu zostalo aj medzi nami, súčasnými kresťanmi - bez ohľadu na to, ku ktorému spoločenstvu kresťanov patríme. Miesto toho, aby sme sa vzájomne spoznávali a tak sa učili vzájomnej láske (len to, čo poznáme, môžeme mať aj radi), namiesto, aby sme spolu viedli konštruktívne rozhovory a spoločne sa modlili, nezriedka sme sa bránili vzájomnými výpadmi, sebaobrannými reakciami, urážkami, neochotou počúvať a pochopiť sa navzájom. Boli sme málo horliví učiť sa od seba v tom, čo našim bratom a sestrám pomohlo lepšie porozumieť Kristovi. Báli sme sa a azda sa ešte stále obávame konkurencie. A práve nám - samojedinečným, obavami a vzájomnou nedôverou preniknutým, znie Božie slovo, že Pán Ježiš sa nebojí konkurencie! Ježiš má dosť široké srdce, aby o tých, ktorí proti démonstvu bojujú v Jeho mene, dokázal riecť: Nebráňte im! Kto nie je proti nám, je s nami!

Kto pracuje v Kristovom mene, nemôže byť nepriateľom, ani konkurenciou. Pretože aj tí, ktorí nepatria do nášho stádočka, môžu byť dobrými služobníkmi Pána Ježiša. Apoštol Pavel napísal: Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Tomu sa teším a aj sa budem tešiť. (F 1,18).

Istý seriál z lekárskeho prostredia zobrazil chirurgov, medzi ktorými vládlo napätie, súperenie o prestíž. Keď však jedného dňa mali uskutočniť náročnú operáciu - oddeliť siamske dvojčatá, žiarlivosť, nesvornosť a konkurenčné zmýšľanie museli ustúpiť. Intenzívne totiž vnímali: ide o život, o záchranu - v danom prípade dvoch detských životov. Náš ubolený svet, v ktorom žijeme, je jednou veľkou “nemocnicou”. Nemocnicou, kde pre všetkých bez rozdielu znie Božia diagnóza: “Lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu” (R 3,23). - To je “ekuména hriešnikov”, o ktorej hovorí Písmo Sväté. Navzdory tomu však Biblia hovorí aj o “ekuméne z Božej milosti”. Tým, ktorí prijali milosť Pána Ježiša, dal Pán Boh poverenie stáť v službe zmierenia - zápasiť o život tých, ktorí Božiu milosť dosiaľ odmietajú. Pán Ježiš nás poveril vyháňať démonov nelásky, sebectva, pýchy, neprajnej žiarlivosti a samospravodlivosti. Dozrel čas, aby sme sa ako kresťania rozličných spoločenstiev jedinej Kristovej cirkvi neusilovali len o zviditeľnenie a presadzovanie vlastného spoločenstva, ale spoločnými silami sa snažili o záchranu života - ako oní chirurgovia. Preto sme na tomto svete. Preto si tu ty, ja, my všetci. Preto nás Pán Ježiš zachoval ako svoju cirkev až dosiaľ. Ten, kto Ježiša nasleduje, nemusí byť práve našou kópiou. Buďme ďalekí žiarlivosti. Nehľaďme na bratov a sestry z iných kresťanských spoločenstiev ako na cudzích. Radšej ako o cudzích hovorme o vlastnom. Radšej si uvedomujme, kto je naším vlastným, koho sme my vlastníctvom - totiž Pána Ježiša Krista. Jemu patríme! On si nás draho vykúpil. On za nás obetoval svoj život.

V čase, ktorý je pred nami, si dajme predsavzatie: varovať sa každej deštruktívnej kritiky. Nech je časom, keď budeme o sebe hovoriť pozitívne, keď ako evanjelici budeme premýšľať, čo dobré sa môžeme naučiť od kresťanov iných vierovyznaní, keď budeme spoločne uvažovať, čo pomohlo lepšie poznať Krista našim bratom a sestrám a hľadať, čím sa môžeme vzájomne obohacovať. Neprivatizujme si Ježiša len pre seba - svoje spoločenstvo. Jeho kríž má aj horizontálne rameno - Ježišove ruky objímajú celý svet. Jeho láska je tu pre všetkých. On nás zo svojej milosti povoláva k službe zmierenia. K boju proti démonským silám. K zápasu o večný život čím viacerých. Prosiac o to v modlitbách, vzájomne sa posilňujme v tomto našom spoločnom zápase. Amen.

(Kázeň prednesená v rámci Modlitebného týždňa za jednotu kresťanov 1999 v Rímskokatolíckom farskom kostole sv. Ondreja v Ružomberku)
Martin Šefranko (s použitím myšlienok J.Töröka a P. Ricca)
 

späť