Kresťanský život


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


Cieľom je úroda
Príhovor na seniorálnom stretnutí mládeže Liptovsko-oravského seniorátu ECAV v Kultúrnom dome v Liptovskom Ondreji 2.6.2001
Téma: Aby sme rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, totiž v Krista!

     Keď sa ľudia vrátia z kostola, mnohí vedia na otázku - O čom bola kázeň? - povedať len toľko, -...že o Pánu Bohu... Ak tu dnes spoločne premýšľame o raste, skúsme si teda z toho, čo dosiaľ odznelo, pripomenúť to hlavné, čo je potrebné k rastu. – Pomôžete mi to zopakovať?
    
Na základe podobenstva o štvorakej pôde sme počuli, že
1. ak chceme rásť, je potrebné padnúť do dobrej zeme – patriť do cirkvi;
2. ak chceme rásť, je potrebné zakoreniť sa – ísť vo viere do hĺbky;
3. ak chceme rásť, je potrebné pleť burinu, odstraňovať všetko, čo je na prekážku.

     Chceme a máme rásť. Mne pripadla štvrtá téma, ktorá však hovorí o tom, že rast sám o sebe ešte nie je cieľom.

     V úvode stretnutie sme tu videli po javisku pobehovať také tri dievčatá, presnejšie povedané tri kreatúry. Všetky boli dlhé, vyrastené, ale pritom jedna bola v perinke, ďalšia mala vedierko s lopatkou a v puse cumeľ a tretia prvácku školskú tašku (ktorá zjavne nepasovala k jej výške). Chceme a máme rásť, no rast sám o sebe ešte nie je cieľom. Inak to bude vyzerať ako s tými dievčencami. Človek to chová a potom z toho vyrastie také čudo, také výrastky, ktoré síce vyzerajú dospelo, ale stále sú v perinke, hrajú sa s hrkálkami, a cumľú cumeľ... Na týchto dievčinkách – kreatúrach bolo zjavne vidieť, že hoci chceme a máme rásť, rast sám o sebe ešte nie je cieľom. Lebo normálne je, že keď človek vyrastie, bude užitočný a nepobehuje s detským vedierkom a hrkálkami. Žiaľ, v duchovnej oblasti života sa to neraz stáva.

     Pritom, na rozdiel od rastliniek, či stromov, kresťan – evanjelik nemusí čakať, že bude užitočný až keď vyrastie. Nemusíš byť najprv 18, 21, či 30 ročný, aby si bol užitočný. Biblia - Stará i Nová zmluva - uvádza príklady veľmi mladých ľudí, ktorí boli užitoční. Viete mi pomôcť niektoré z nich vymenovať? – Viete si na niektoré takéto príklady spomenúť?
     Miriam – starala sa o svojho mladšieho brata Mojžiša (2M 2,4.7-8). Aj kvôli nej Mojžiš nezahynul, ale dostal sa na kráľovský dvor a pritom bol vychovávaný vlastnou mamou. Aj kvôli Miriam sa z Mojžiša stal Boží muž.
     Dievča, ktoré poslúžilo Naamánovi Sýrskemu (2Kr 5,2-3.14-15). Nasmerovalo ho na Elízea a Naamán bol nielen telesne uzdravený, ale aj uveril v Pána Boha.
     Chlapec, ktorý mal 5 chlebov a 2 rybičky (J 5,9). Dal ich Ježišovi a On ich rozmnožil; došlo k zázraku nasýtenia 5000-cového zástupu. Nemusíme mať najprv 18, 21, či 30 rokov (mať sivé vlasy a väčšie brucho), aby sme mohli byť užitoční, aby sme slúžili Pánu Bohu. Dôležitejší ako vek je ochota slúžiť a túžba byť užitočný už teraz.

     Viete kde hrajú dnes večer naši futbaloví reprezentanti? – Vo Švédsku. A to je dobrá správa. Lebo keď vyhráme, tak nás to môže tešiť, že si upevníme prvú priečku v kvalifikácii na MS; ale aj  keď prehráme, tak prehráme len so svojimi, s luteránmi. – Švédi sú totiž skoro všetci luteráni. Práve tam, vo Švédsku býva jeden môj priateľ, ktorý robí misijnú službu: evanjelické rozhlasové vysielanie do islamských – mohamedánskych krajín. Tam žije množstvo ľudí, ktorí nepoznajú Pána Ježiša. Dcéra tohto priateľa mu raz povedala: Ockóó, keď vyhrám milión, potom dám pol milióna ako dar na podporu misie, ktorú robíš. A on jej povedal niečo, čo ma veľmi oslovilo a bol by som rád, keby ste si to aj vy dobre zapamätali: Dcéra moja, Pána Boha nezaujíma, čo urobíš s tým, čo budeš mať, ale to, čo spravíš s tým, čo máš. To platí o čase, o peniazoch, o našich schopnostiach. Dôležité nie sú tvoje plány, čo budeš robiť, keď zmaturuješ, keď skončíš “výšku”, keď..., ale to, čo chceš robiť pre Pána Boha teraz, ako Mu chceš byť užitočný teraz.

     Tá dcéra vraj potom dala otcovi na misiu všetko čo mala – jedinú švédsku korunu. Verím, že Pán Boh sa z toho tešil, nepovažoval to za málo, lebo Jeho nezaujíma, čo urobíme s tým, čo budeme mať, ale to, čo spravíme s tým, čo máme teraz.
    
Existujú tri druhy rastlín:
I. burina;
II. okrasné – ozdobné rastliny;
III. úžitkové rastliny, ktoré prinášajú ovocie - úrodu.

     Pán Boh nám nedal život preto, aby sme rástli ako burina; ani preto, aby sa z nás stali iba okrasné stromy, ozdobné kríky; možno pekné – zelené, ktoré majú mnoho listov, ale nijaké ovocie. Nestačí mať mnoho lístia, nestačí mať zdanie pobožnosti (2Tim 3,5). Pánovi Ježišovi ide pri nás o ovocie, o úrodu. On nás stvoril ako “ovocné stromy”, ako “úžitkové rastliny” a preto pri nás hľadá očakávané ovocie, očakávanú úrodu. Premýšľajme a pýtajme sa: Žijem ako burina? Alebo ako okrasný strom? Alebo som rastlinou, ktorá prináša úrodu? Dúfam, že nik z nás nechce byť iba burinou v Božej záhradke. Síce vyrastenou a veľkou, s poriadne hlbokým koreňom, ale iba burinou, z ktorej nie je nič. – Iba oštara... Neuspokojme sa ani s tým, že budeme len na ozdobu. Pán Ježiš od nás totiž právom čaká úrodu. V Biblii je jeden príbeh (Mk 11,12-14.20-24) ako Pán Ježiš hľadá ovocie na figovníku – dokonca v dobe, keď nebol čas fíg. Značí to toľko, že Ježiš od nás čaká vieru, ktorá nepovie: toto už nemusím, už som si svoje splnil; že od nás očakáva a žiada lásku, ktorá činí nie len to, čo sa musí, patrí a má, ale vie robiť aj divy (prinesie úrodu, hoci navonok na to nie “vhodné ročné obdobie”).

     Pán Boh nás stvoril ako “ovocné stromy”, ako “úžitkové rastliny”. Preto Mu pri nás ide o ovocie, preto od nás čaká úrodu. Rád by som poukázal na to, čo konkrétne to môže znamenať. V prvom rade však spomeniem, čo Pán Ježiš od nás nečaká. Ako nie všetky stromy rodia jablká, tak Pán Ježiš nečaká, že každý z nás bude napr. hrať v kresťanskej hudobnej skupine. Ak máš dar spevu a vieš hrať na hudobný nástroj – aj takto slúž, nepodceň to. No nie všetci musia, či majú robiť to isté. Mnohí, ktorí hrajú v hudobných skupinách sa veľmi radi tak trošku aj ukážu, poproducírujú, predvádzajú. No Pán Ježiš nečaká od všetkých nás, že budeme hrať v kresťanskej hudobnej skupine, že budeme všetci robiť to isté.
     Ovocie možeme priniesť aj tak, že ak máme pekný hlas, poslúžime v kostole pri vedení spevu. Niekedy sa totiž v kostole spieva tak, že naozaj to môže už len Pán Boh počúvať... – Ešteže On je súcitný a milostivý! Bolo by však dobre, keby niekto z mládeže, kto je obdarovaný pekným hlasom a pozná noty, spieval piesne do mikrofónu a tak pomohol v speve celému zhromaždeniu. Čo ešte môžu mladí robiť – čím môžu priniesť úrodu?

     Tým, že sa budú starať, aby výveska, či nástenka s oznamami a informáciami bola pekná a aktuálna. Tiež tým, že sa budú zúčastňovať brigád. Mohli by napríklad okopať kvetinové záhony pred kostolom a ak tam nijaké nie sú, tak ich vysadiť, aby aj prostredie, kde sa schádzame bolo pekné, upravené. Môžu tiež rozniesť naklepanú nedeľnú kázeň (či zborový časopis) starším a chorým v zbore, ktorí už nevládzu prísť do kostola.
     V kostole môžu pomôcť pri čítaní Pašií alebo biblických liturgických textov, tiež čítaním oznamov; piesňou, recitáciou, svedectvom obohatiť program služieb Božích. Priniesť úrodu, to však môžu byť aj zdanlivo také obyčajné veci, ako uvariť pre tých, ktorí prídu na mládež, čaj. Minule u nás jedna dievčinka uvarila taký špeciálny – škoricový čaj, a to ste mali vidieť, akí boli všetci radi! Prispieť k tomu, aby ľudia radi prichádzali na podujatia v cirkevnom zbore – to tiež patrí k prinášaniu úrody.

     Myslím, že takou dôležitou vecou v tomto ohľade je mať túžbu, že budem pomocou tým mladým, ktorí prídu po nás – o 5, 10, 15 rokov. – Či už v besiedke, na doraste, mládeži, pri príprave táborov. Chcem sa s vami podeliť o to, čo som sám zažil. Na mládež som začal chodiť, keď som mal 16 rokov. Bolo to v Košiciach a do dediny, kde som býval odchádzal z mesta autobus vždy tak, že by som bol na mládeži veľmi krátko. Tak ma jeden kamarát – volal sa Imro, často vozil domov autom. Aby ma doviezol tam, kde som býval, musel však zakaždým urobiť 10 – 11 kilometrov navyše. 11 tam a 11 späť, lebo on býval v 3-tej dedine pred tou našou. Mne vtedy nijako ani nedošlo, že on s tým má výdavky na benzín – i časové; až keď ma na to upozornila moja mama. Tak som mu potom povedal, aby ma už nevozil, že by som ho nechcel využívať. A on mi vraví: Ty sa netráp, ako mi vrátiš. Keď budeš starší, vráť to tak, že zase ty poslúžiš niekomu inému. Dobre som si tieto Imrove slová zapamätal.
     Ak si evanjelický kresťan a myslíš to so svojou vierou vážne, nebudeš sa nudiť. Ako mladí ľudia, ktorí veria v Pána Ježiša, by sme mali mať túžbu poslúžiť tým, ktorí prídu po nás. Tým, že druhým slúžime totiž aj sami rastieme. Nie v každom zbore nášho seniorátu je mládež. Niekde s ňou iba začínajú. Bolo by krásnym ovocím, keby aspoň niektorí z nás vedeli takéto začínajúce mládeže navštevovať a povzbudiť ich, pomôcť im. – Aby sa ešte mnohí ďalší mohli tešiť z viery v Pána Boha.

     Ak už nemáš nijaký dar, rozhodne máš aspoň jeden: dar pozvať iného na mládež, na služby Božie, ku Kristovi; modliť sa za neho.
     Na záver: čo je opakom úrody? – Opakom služby? – Cirkev ako klub; “klubová” mládež. Keď nám ide len o to, aby bolo dobre hlavne nám a na druhých nám nezáleží. Chcem to ilustrovať na záverečnom príklade. Asi poznáte filmový seriál /:bej voč:/ - pobrežná hliadka. O takej podobnej hliadke som raz čítal.
     Na jednom nebezpečnom mieste na pobreží zriadilo pár ľudí záchrannú stanicu pre stroskotancov. Mali jednu - jedinú staršiu loď. S tou sa odvážna posádka vydávala vždy znova a znova na more, aby zachránila stroskotancov. Mnohí zo zachránených začali potom stanicu finančne podporovať. Vďaka týmto peniazom bola stanica veľkoryso vybudovaná a vylepšovaná. Čo sa však nestalo? Ľudia sa v peknej budove stanice začali cítiť príjemne a vždy viac a viac členov posádky sa zdráhalo vyplávať na more, aby zachránili stroskotancov. Začalo sa im to zdať nebezpečné a nepohodlné. Zo záchrannej stanice sa stal spoločenský klub. Niektorí, čo boli presvedčení, že zachraňovať životy stroskotancov je ich prvoradou úlohou, začali budovať novú stanicu. Aj tú však po čase postihol rovnaký údel ako prvú. I povesť novej stanice sa rozšírila a po čase aj z nej vznikol nový klub. Preto sa niektorí rozhodli vybudovať ďalšiu, tretiu stanicu. Aká je situácia dnes? Na onom pobreží stojí celý rad super exkluzívnych klubov, väčšina stroskotancov však dnes zahynie.

     Rast sám o sebe ešte nie je cieľom. Pán Ježiš pri nás očakáva úrodu. Dajme si pozor, aby sme sa nestali “klubovou mládežou.” Nech nám ide o to, aby nebolo dobre iba nám, ale aby nám záležalo aj na druhých. Aby o nás neplatilo, čo napísal apoštol Pavel o “všetkých ostatných” (F 2,20-21): “Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa staral o vás, lebo všetci ostatní /t.j. okrem Timotea/ hľadajú len svoje a nie, čo je Krista Ježiša”.
     Ako mladý Timoteus, spolu teda hľadajme to, čo je Krista Ježiša. Nech nám ide o rast, ale najmä o to, aby sme priniesli v živote dobrú a hojnú úrodu.

Martin Šefranko
 

späť