Recenzie |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Ad: Pavel Proksa: Od Hurbana k Struhárikovi – Pastorálne konferencie v rokoch 1871 - 1952, vyd. Tlačové štúdio Váry, Trnava 2003, 105 strán Slová citované v nadpise odzneli ako naliehavá výzva v jednej z kázní emer. biskupa J. Midriaka /viď: EPST, roč. 96, č. 39/2006, str. 5/. Tomu, aby sme - ako ev. duchovní - neboli „primitívmi vo vlastnom historickom dome“, napomôže prečítanie si rozsahom neveľkej, no obsahovo veľmi cennej publikácie Pavla Proksu: Od Hurbana k Struhárikovi. Jej obsah tvoria dejiny pastorálnych konferencií našej cirkvi, počnúc od čias J. M. Hurbana po rozpustenie Spolku ev. a. v. kňazov komunistickými mocipánmi. Tento svoj príspevok do slovenskej ev. historickej spisby rozdelil autor na 5 častí: /1/Seniorálne pastorálne konferencie nitrianske; /2/Konferencie nitrianskeho bratstva v r. 1922-1952; /3/Všeobecná vnútromisijná a pastorálna konferencia VVPK; /4/Konferencia evanjelických duchovných KED; /5/Lutherov spolok evanjelických a. v. kňazov /SPEVÁK/. P. Proksa k nim pripojil i 6. časť: Polčas – obhajoba a reakcia. V nej publikuje obhajobu smerovania ev. cirkvi na Slovensku po nastúpení jej nového, so socializmom kolaborujúceho vedenia, z pera Jána Michalka, vtedajšieho dekana našej bohosloveckej fakulty /SEBF/ i brilantné reakcie na ňu od viacerých autorov /J. Struhárik, O Vízner, P. Proksa, R. Koštial/. Za krátkym autorovým záverom nasleduje menný zoznam osôb a menný zoznam miest a obcí uvádzaných v publikácii. Proksova práca vedie nás, súčasníkov, k odkrývaniu koreňov – k objavovaniu, čo bolo zámerom stretávania sa ev. farárov v našej cirkvi /viď stať: Zákony Hurbanových pastorálnych konferencií, s. 12-16/. Približuje čitateľom, čím ev. duchovní žili, aké otázky a problémy riešili. Mnohé sú nestratili aktuálnosť ani v súčasnosti /sobáš rozvedených; konfirmačná príprava: „Cieľom konfirmačného vyučovania nie je nazbierať určité množstvo vedomostí, ale priviesť konfirmanda k živému povedomiu Božieho synovstva... Nesmieme konfirmovať všetko, čo dorastie vekom“ - s. 23/. Kniha približuje spôsoby práce farárskych spolkov. Napr. v r. 1933 predseda SPEVÁKa radil seniorálnym pastorálnym konferenciám zaoberať sa: „našimi vlastnými kňazskými chybami a nedostatkami; čím by mohla cirkev prispieť k zmierneniu vzmáhajúcej sa biedy; ako usmerniť činnosť cirkevných spolkov; ako pochovávať samovrahov“ – s. 52. Čitateľsky najstrhujúcejšie sú príspevky v 6. časti publikácie, reagujúce na obhajobu dekana SEBF. Napr. J. Struhárik píše: „Nie sme proti socializácii, len proti ateizácii. ... Cirkev očakávala od vás /pozn.: vrcholných predstaviteľov cirkvi/ pod tlakom viac odolnosti a menej povoľnosti“ – s. 72. „Láskou Božou v Kristu Ježiši snažíte sa prikrývať a ospravedlňovať, čo by sa v cirkvi diať nemalo a v takej miere ani diať nemuselo.“ O. Vízner poznamenáva: „Michalko upozorňuje, – ako naliehavo potrebné je hľadať cestu z minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. – Zlá je to rada. Naša cirkev takúto cestu nemusí hľadať, lebo ňou je i zostáva Ježiš Kristus, ktorý je „cesta i pravda i život.“ ... „Cesta je veľmi jasne vyznačená každému z nás v 15. kapitole evanjelia podľa Lukáša. Niet inej cesty!“ – s. 76. „Či nebola by bývala skutočná pomoc svetu, keby mu boli cirkev a jej predstavitelia hovorili pravdu z hľadiska Božieho slova?“ – s. 78. “Otázka, nazdávam sa, je jasná: Ak nemohli zabrániť deformáciám, mali sa vzdať. Keď sa nevzdali, nesú zodpovednosť. Uvedomujeme si, pravda, že aj k abdikácii či už v tých časoch, alebo dnes, treba duchovných síl.“ – s. 80. P. Proksa vo svojom diele podáva históriu nie len faktograficky, ale ako podnet pre dnešok. Píše, že v historických „dokumentoch našiel čosi pre potešenie, povzbudenie, ale aj na výstrahu!“ – s. 8. S týmto nálezom autora sa čitateľ - po oboznámení sa s výsledkami Proksovho historického bádania /t. j. po prečítaní si publikácie/, pravdepodobne stotožní. Bolo by preto na škodu, ak by sa kniha Od Hurbana k Struhárikovi nedostala do rúk každého ev. duchovného, ale aj do rúk neordinovaných čitateľov, zaujímajúcich sa o ev. cirkevné dejiny. Ak by Proksova historická štúdia zostala nepovšimnutá a nenašla by miesto vo farských knižniciach i osobných knižniciach ev. kazateľov, hrozba, že budeme „primitívmi vo vlastnom historickom dome“ by sa mohla zmeniť na skutočnosť. Martin
Šefranko |