Stručne - krátke úryvky z literatúry


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


Rezervná energia

(Prinášame vám niekoľko citátov z knihy REZERVNÁ ENERGIA  (je pokračovaním titulu: Keď lístie zo stromov opadne, vidíme ďalej z našej kuchyne).
Autor Tomas Sjödin - švédsky štyridsiatnik, ktorého 2 z troch detí trpia  zhoršujúcou sa  chorobou mozgu, sú odkázané na invalidný vozíček a náročnú opateru. Trvá vyše 12 rokov. Kniha je nesmierne poučným čítaním pre rodičov, ale aj všetkých zdravých i s chorobami zápasiacich ľudí. Vydalo ju ev. vydavateľstvo Polárka vo Vavrišove, v novembri 2004. Úryvok z tejto nevšednej publikácie nájdete  tiež v  Tranovskom ev. kalendári  na r. 2005 na str. 132-135. Kúpiť /za 100,-Sk/ si ju môžete u nás na fare; alebo aj  požičať /tiež spomínaný knižný  titul: Keď lístie zo stromov opadne...).

Každý večer - viac ako 12 rokov - sme prosili Boha nášho detstva, aby položil ruky na naše deti.  Každý večer sme ich odovzdávali do Ježišových rúk. Verili, pochybovali a opäť verili - ale div sa nestal. Ibaže k nášmu príbehu patrí aj malá informácia o tom, že na tejto zemi niet miesta, kde by sme silnejšie verili v Boha, ako je miesto v blízkosti týchto detí.

Vidím našu úlohu v tom, aby sme našich synov milovali tak veľmi, aby naša láska prehlušila ich úzkosť. Či je to možné, neviem, ale viem, že je hodno sa o to pokúsiť.  

Život je ako dar od Boha. Pozemské dobrodružstvo človeka so zreteľným darcom a zreteľným adresátom. Pôžička. Duch života sa navráti k Bohu. ... Rezignácia a dôvera používajú vlastne rovnaký slovník. Medzi nimi je však predsa len veľký rozdiel. Rezignáciou je povedať „je to, ako to je“ - a vzdať sa. Dôverou je povedať to isté, ale - hľadať nové možnosti.

My sa nedívame na našich chlapcov ako na trest, ale ako na dar, na niečo, čo sme dostali, aby sme to prijali - nie preto, že sme zhrešili, ale napriek tomu, že sme zhrešili.

Výraz, ktorý považujem za jeden z najodpornejších: „obstarať si deti“. Človek si môže obstarať golfové palice, možno psov, ale nie deti. Ony sú predsa darom; vieme to. A predsa nevieme, lebo väčšina volajúcich do relácie uvažovala o deťoch spôsobom, ktorý by sa hodil aj pre rozhovor o športových autách alebo chatách.

Je možno sa cvičiť v prijímaní života ako daru. Prv než ráno otvoríme noviny a skontrolujeme, aký je kurz akcií, môžeme si vyhradiť niekoľko okamihov a zamyslieť sa nad obsahom slova „jestvovať“. Povedať si: nemusel som vôbec jestvovať. Takéto cvičenie nesmeruje k uľahčeniu a zjednodušeniu života, ale skôr k tomu, aby sme sa naučili žasnúť nad svojím životom. Už to je veľká výhra. „aha, tak ty si smel dnes vyjsť von na svetlo!“ vykríklo prekvapené dieťa na hrobára, ktorý ležal a odpočíval vedľa čerstvo vykopaného hrobu. Toto je plodné nazeranie na život. Byť človekom znamená práve to, že z nejakej záhadnej príčiny smieme zrazu vyjsť na svetlo.

Je mi ľúto, ale nemôžem povedať, - nech by som akokoľvek chcel - že by viera bola spôsobila nejaké zlepšenie. To skutočne nie, Bolesť je bolesť. Úzkosť je úzkosť, či už veríme v Boha, alebo nie. Epileptický záchvat nie je menej bolestivý preto, že zasiahne veriaceho človeka. Vám, čo ste veriaci, je ľahšie, vravievajú ľudia. Čo tým myslia? Čo vlastne? Že keď sme kresťania, menej nás bolí utrpenie dieťaťa? Prirodzene, že to nie je tak. Som však pevne presvedčený, že viera ponúka spoločenstvo. Pomyslenie, - lepšie povedané - pocit, - že neviditeľne je tu prítomný ešte Niekto, kto ponúka ďalší chrbát na jarmo. A v tomto zmysle robí viera jarmo o trochu ľahším.

Najsilnejšou veľmocou na svete je front zopätých rúk.

Pre náš život je cirkevný zbor silou. Kedysi, sediac na chóre, veľa času som premrhal tým, že som meral a vážil - to je veľmi dobré, toto dobré, čo menej dobré, tamto zlé. Stal som sa vo svojom vnútri recenzentom zboru. Súčasne však čoraz chudobnejším. Stal som sa steblom, ktoré zabudlo, že je súčasťou poľa a bolo sfúknuté na zem. Ale bolo tu zmilovanie, sme som sa znovu pozviechať, tento raz pod záštitou druhých. Ísť na služby Božie je niečo iné, ako ísť na koncert. ... znamená to otvoriť všetky zmysly a prijímať silu zo spoločnej viery, ktorá naplňuje priestor. ... Priestor svetla, tepla a sily. ... Na službách Božích dovoľujeme, aby sa náš život ako v taviacej peci stavil so životmi všetkých tých, ktorí sem tiež prišli. ... Spoločne sa stávame niečím, čím by sme samostatne nemohli byť. Chcem, aby si naši chlapci práve toto zobrali so sebou do života - náš život nepatrí len nám. Patríme do určitého spoločenstva a k istému ľudu.

Dĺžka života nikdy nemôže byť mierou jeho hodnoty. Život nemožno hodnotiť ani podľa úspechu, ani podľa chýrnej povesti a zvučného mena.

Človek by nemal nikdy robiť úsudky o ľuďoch, keď je od nich ďaleko. Z desiatich prípadov je v deviatich úsudok chybný.
 

späť