Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


21.1.2007 - 3. nedeľa po Zjavení Krista Pána mudrcom

Piesne: 474, 642, 35, 633; Antifóna: 18;  
Evanjelium: Ján  4, 27-42; Epištola: Rímskym 1, 16-17;
Kázňový text: Evanjelium Jána 4,5-19

Milosť Vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša.  Amen.

„Tak  prišiel do Samárii do mesta Sychar, blízko pozemku, ktorý Jakob dal synovi Jozefovi. Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa  je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? Či si ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu? Aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok. Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem. I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža, lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom, to si správne povedala. Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok.“

Bratia a sestry,

smäd je niečo, čo pozná každý z nás. Stačí, aby sme sa vybrali niekam na túru a veľmi rýchlo zistíme, aká je voda pre nás dôležitá. Na slnku bez nej ľahko dostaneme úpal, rozbolí nás hlava, lebo sme dehydrovaní. Dnes, keď si chceme doplniť jej zásoby stačí, aby sme otočili kohútikom a napustili si plný pohár. V čase Pána Ježiša bola voda veľkou vzácnosťou. Zvlášť v tých krajoch nebolo samozrejmé, že voda bola vždy naporúdzi. Studňa bola veľkým pokladom. Dediny, mestá či celé národy dokázali viesť vojnu len preto, aby dobrá studňa patrila práve im. V našom texte sa spomína Jákobova studňa. Musela byť veľmi stará a osvedčená, keď ešte stále ku nej prichádzali ženy, aby si nabrali vodu. Pán Ježiš však neprišiel k studni preto, lebo tam mohol cítiť históriu, neprišiel vzdať úctu a vďačnosť Jákobovi. Posadil sa tam jednoducho preto, lebo bol unavený po dlhej ceste. Je to síce len kratučká zmienka a na prvý pohľad nie je ničím významná. Na druhej strane je to pekný poukaz, že Pán Ježiš bol skutočným človekom so všetkými potrebami, citmi, pocitmi, únavou. Teda vôbec nie niekto, kto by nás nemohol pochopiť, komu by naše prežívanie bolo úplne cudzie. Vôbec nie niekto, kto by žil vzdialený problémom normálneho človeka a všetko by mohol riešiť s nadhľadom s použitím svojej božskej moci. Pán Ježiš sedí pri studni unavený a smädný. Presne tak ako my.

Poďme teraz nachvíľu do domácnosti onej samaritánskej ženy. Ráno vstáva ako každá iná žena, aby stihla urobiť všetko potrebné. A predsa je medzi ňou a inými ženami rozdiel. Vo svojom vnútri rozmýšľa: „Musím ísť pre vodu, lebo už doma žiadnu nemáme. Ale teraz nemôžem ísť, lebo teraz tam bude veľmi veľa ľudí. Všetky ženy chodia skoro ráno, kým ešte nie je tak horúco. No keď tam budú, hneď si o mne začnú rozprávať, budem stredobodom ich pozornosti. Neznášam tie ich povýšenecké pohľady, ktorými ma častujú. A tie reči, otáčajú sa mi chrbtom a potichu si šepkajú. Niekedy sa smejú a niekedy pohoršene pokyvujú hlavami. Premeriavajú si ma od hlavy až po päty a jediné, čo z ich pohľadu cítim je otázka: Čo tu tá chudera chce? Nuž áno, nie som svätica. Život mi nevyšiel tak, ako by som si predstavovala. V mnohom je to aj moja chyba a možno to je tou mojou nešťastnou povahou. Aj som sa snažila, ale nikdy to nedopadlo tak, aby sme boli šťastní. A teraz je hanba na mojich pleciach.  Už by som veru mala ísť, bude horúco a pôjde sa veľmi ťažko. Ale čo ak tam ešte niektorá z tých žien bude? Čo ak sa predsa len stretneme? Možno zaspala alebo mala viacej roboty a nestihla ísť vtedy keď ostatné. Možno má niektorá deti choré tak sa najskôr musela o ne postarať. Veru ešte si ja počkám, aby tam určite nikto nebol, keď pôjdem k studni. Aj keby som mala ísť na pravé poludnie a znášať najväčšiu páľavu dňa, radšej tak, ako by som sa opäť mala s nimi stretnúť a znášať všetko to príkorie. No, už hádam všetky odišli, veď slnko je už riadne vysoko... Pôjdem.

Mala som pravdu, nikoho už vonku nevidno, všetci sú poschovávaní. Nikto ma nebude vidieť, s nikým nebudem musieť hovoriť, vyhnem sa všetkým tým pohľadom a odsudzujúcim rečiam. ... No to snáď nie, pri studni ešte niekto je. Mala som ešte chvíľu počkať. Čo mám robiť? Vrátim sa? Alebo niekde počkám? Ale čo ak tam bude veľmi dlho, ako to ja na tomto slnku vydržím? Ach, našťastie je to nejaký chlap a tuším ani nie je z nášho mesta, lebo ho vôbec nepoznám. Tak to môžem spokojne ísť, on o mne nič nevie. Akurát sa možno bude čudovať, prečo idem takto neskoro... no, ale veď sa nejako vyhovorím. Rýchlo naberiem vody a hneď som doma. ... Naozaj nie je odtiaľto, je to akýsi Žid. Kto vie, čo tu robí... Ten sa ma určite nebude nič pýtať, lebo oni to majú zakázané. Myslia si, že sú lepší ako my. No ale aspoň mi dá pokoj. Vyzerá celkom milo, sympaticky. ... To mne hovorí? Komu inému? Chce, aby som mu dala napiť vody? Čo nevie, že my sme pre nich nečistí a nemôže sa s nami rozprávať? Opýtam sa ho, či to nevie... A budem mať pokoj, už mi nepovie ani slovo. Čo hovorí? On chce dať vodu mne? Veď ani načieradla nemá, ako by sa dostal k vode? A keby mal vodu, tak by si ju nepýtal odo mňa.... Je to zvláštny človek... Nech sa mi teda dá napiť z tej živej vody. Aj naši otcovia ju už spomínali. Mám ísť pre svojho muža? Čo mu poviem? Veď ja nemám muža! Odkiaľ vie, že som mala päť mužov a teraz žijem s iným? Odkiaľ to vie? Nikdy som ho predtým nevidela? Ako ma môže poznať? Musí byť prorokom! “

Bratia a sestry, to čo sa stalo pri Jákobovej studni je niečo nezvyčajné. Pán Ježiš sa prihovára k žene, ktorá minimálne jednu časť svojho života nezvládla. A nezvládla ju takým spôsobom, že je to všetkým úplne jasné. Mala päť mužov a teraz žije s nejakým ďalším. Ako sa to mohlo stať? Mať šiesteho muža vo svojom živote... A navyše 5 mužov bolo úplne legálnych... Vtedy mohol muž prepustiť svoju ženu, ak sa mu v niečom znepáčila alebo ak mal k nej nejaké výhrady. Táto žena bola pravdepodobne 5 krát vydatá  a zakaždým jej ten vzťah nevyšiel a dnešnými slovami skončil rozvodom. Piati muži, s ktorými žila jej napísali priepustný list. Inak povedané, piati muži jej povedali, že nie je hodná toho, aby bola ich ženou a nechcú mať s ňou nič spoločné. Keď žena dostala priepustný list, musela sa vrátiť do rodičovského domu a to bolo verejným ponížením. Teda takáto skutočnosť sa nedala nijako zakryť alebo ututlať. Nakoniec porušila aj zákony o spolužití a žila s chlapom, ktorý nebol jej muž. Spolužitie v manželstve bolo slabou stránkou tejto ženy. Keďže to bola verejná vec, utŕžila mnoho posmechu, pohŕdania od svojich najbližších, ale i od širokého okolia.

Je zaujímavé, že Pán Ježiš prekračuje všetky formality a napriek tomu, že spoločenské pravidlá hovoria, že s ňou nemôže prehovoriť, on ju dokonca sám oslovuje ako prvý. Žena, ktorá bola verejne ponižovaná, žena, ktorá jednu časť svojho života absolútne nezvládala, a to nie raz, ale niekoľkokrát, taká žena upútala Ježišovu pozornosť natoľko, že bol ochotný porušiť náboženské pravidlá, národnostnú nevraživosť, spoločenský úzus platný pre mužsko-ženské vzťahy. Žena, ktorá to v živote riadne zbabrala má pre Neho veľký význam a má o ňu záujem. Žena pochopí, s kým má do činenia až potom, keď ju pristihne, keď odhalí jej hriech. Na rozdiel od obyvateľov mesta to však nerobí s cieľom ponížiť onú ženu, ale s cieľom ponúknuť jej odpustenie a nový začiatok. Novú šancu na posvätený život napriek tomu, že mnohoráz zlyhala. Práve pri usvedčení s jej slabou stránkou, s jej hriechom spoznáva v Židovi Proroka a nakoniec Krista.

Bratia a sestry, každý z nás má vo svojom živote oblasť, v ktorej zlyháva. Oblasť, kde nie a nie začať ísť správnym smerom. U niekoho je to oblasť o ktorej všetci vedia, tak ako pri samaritánskej žene. U niekoho je to časť života, ktorú má dobre poschovávanú vo svojom súkromí. O niektorých slabostiach či hriechoch vieme len my a okrem nás to nevie už nikto. Tieto slabé miesta nemáme rovnaké, každý ma svoj hriech, ktorý nedokáže zvládnuť. Pán Ježiš aj pri nás prekonáva svoju svätosť, ktorá mu nedovoľuje stretnutie s hriešnym človekom a oslovuje nás. On oslovuje nás a tým nám dáva jasný signál, že v jeho očiach ešte stále máme hodnotu. Dáva nám najavo, že má o nás záujem. Že má záujem o náš život, aj keď sme si ho my sami úplne zbabrali. Aj my môžeme spoznať v Ježišovi Kristovi Spasiteľa. Aj nás usvedčuje z našich hriechov. Aj pred nás stavia náš hriech a tým nám dáva najavo, že žiaden náš hriech nie je pred Ním skrytý. No nerobí to preto, aby nás ponížil, aby nám ukázal, že sme slabosi, že sme skazení, že si nedokážeme dať rady, že sme to úplne pokazili... Odhaľuje náš hriech aby nám ponúkol odpustenie a novú šancu. Novú šancu zvládnuť aj tú časť života, v ktorej sme úplne zlyhali. Nehovorí nám, že už to musí byť lepšie, už to musíme zvládnuť. Namiesto moralistických rečí nám dáva zdroj k tomu, aby sme to zvládli. Ponúka nám živú vodu, ktorá oživí aj tie oblasti nášho života, ktoré sú už mŕtve. A nie len to! Ponúka nám živú vodu, ktorá nielenže oživí nás, ale stane sa životodárnou silou aj pre tých, ktorí sú okolo nás. Ponúka nám živú vodu, ktorá nás už tu oživí tak, že budeme môcť žiť večne.

Bratia a sestry, možno niektorí z nás sme svojím okolím usvedčovaní z hriechu, možno sme odsudzovaní za naše zlyhanie, možno máme oblasť v živote, ktorú sme už toľkokrát nezvládli, aj pre nás znie z úst Ježiša Krista pozvanie k novému začiatku. Áno, ide cestou usvedčenia a to nie je príjemné, ale to je jediná cesta, ako sa aj my môžeme napiť zo živej vody, ktorá nás oživí  skrz na skrz. Amen.   

Miroslav Kerekréty - zborový kaplán

Požehnanie: „Hospodin ťa ustavične povedie... a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.“
   

späť