Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


16.12. 2007 - 3. nedeľa adventná

Piesne: 20, 21, 3, 18  A – 4;
Kázňový text: Ján 1, 19- 28

Drahí bratia a sestry v Pánovi!

Ján Krstiteľ, o ktorom hovoril tento text bol zvláštnou osobou v biblických dejinách. Už jeho samotný výzor bol zvláštny. Bol zarastený ako pustovník,  žiadne značkové oblečenie by sme na ňom nenašli. Jeho odevom bola koža z ťavej srsti. Aj jeho jedálniček bol zvláštny. Jedol poľné kobylky a včelí med. Väčšinu svojho času trávil pri Jordáne, kde krstil a karhal hriechy národa – z toho nevyňal ani samotného kráľa, ktorý žil s manželkou svojho brata Filipa – Herodiadou.

Dozvedáme  sa, že  veľké zástupy chodili za ním dať sa mu pokrstiť, keď pred tým vyznávali svoje hriechy. Ján  nerobil žiadne divy, ale jeho slová mali vážnosť. Bál sa ho dokonca aj kráľ Herodes. V ňom sa naplnilo proroctvo:

Hľa posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred Tebou. Pred Jánovým narodením oznámil anjel Zachariášovi: On bude veľkým pred pánom.

Čo je však pre nás ľudí veľké, to nemusí byť veľkým pre Boha. Svet za veľké považuje bohatstvo, slávu, postavenie, vplyv, rozumové nadanie, vplyv, urodzený pôvod atď.  Pred Bohom bol Ján najväčší vtedy, keď sa pred poslami rady, pred ľuďmi, aj svojimi učeníkmi, ktorí ho obdivovali vzdal pocty a pozornosť všetkých obrátil na Ježiša Krista.  Povedal: On musí rásť a ja sa umenšovať.

Koľko ľudí by na jeho mieste  využilo príležitosť a strhlo by pozornosť na seba. Ako často to robíme aj my. Tí, čo počúvali Jánove slová po jeho smrti povedali: Ján síce nerobil nijaké znamenia, ale všetko, čo povedal o Ježišovi je pravda.

Takúto váhu a moc má Božia pravda v každom čase. Nepotrebuje ani zázraky ani špeciálne efekty aby bola zvýraznená.

Sám Ježiš o Jánovi povedal: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. A Tento v najväčší sa ticho a pomaly vytratil z povedomia tohoto sveta.

Svet tlieska víťazom  a nie porazeným. Jánov život väčšina ľudí vnímali ako prehru. Dejiny Božích služobníkov sú lemované pomníkmi prehier a strát. Z ľudského pohľadu prehral Ján Krstiteľ, Ján Hus, Daniel Krman, Ditrich Bonhoefer – mnohí v nacistických táboroch – komunistických väzeniach a lágroch. Z ľudského pohľadu prehral aj Ježiš Kristus, keď povedal :Bože môj …. prečo so ma opustil. Očiam všetkých vtedy uniklo to skutočné víťazstvo, ktoré sa prejavilo naplno, keď prišlo ráno vzkriesenia. To, čo sa ľudským očiam zdá byť prehrou, z Božieho pohľadu je výhrou.

Keď hovoríme o prehrách, treba povedať, že prehry sú v našom živote  čistiacim prostriedkom. Prehry vynášajú na povrch to, čo víťazstvá a úspechy zakrývajú. Keď človek prehráva a zažíva neúspech,  poznáva čosi, čo uniká úspešným karieristom a tým, čo majú o sebe príliš vysokú mienku. Po neúspechu je čas sadnúť si a rozmýšľať nad sebou.

Lacné úspechy  neprovokujú, ale uspávajú a zatvrdzujú. Falošný úspech nás často udržuje v umelej realite, ktorú nám dotvára aj televízia, keď nám ukazuje „úspešných“ tohto sveta a ponúka nám, aby sme sa s nimi stotožnili. Každoročne časopis Fortune uvádza rebríček 100 najbohatších ľudí sveta, nikto však nepozná tých 100 najchudobnejších. Tí nikoho nezaujímajú. Ale Pán Boh o nich vie.

Na našej ceste za Kristom sa zákonite stretneme aj s prehrami. Sú to zároveň príležitosti v ktorých môže v Ňom hľadať oporu.  Každá prehra je príležitosť začať dôverovať Tomu, ktorý je silnejší ako neúspechy a prehry, Tomu, ktorý porazil smrť.

Ľudia okolo nás už konečne potrebujú vidieť, že cirkev a kresťania, to nie je skupina supermanov a elita „tých lepších“. Potrebujú vidieť, že sme ľudia, ktorí dokážu hovoriť o svojich slabostiach a prehrách, ktorí sú aj sklamaní sami zo seba, ale pri tom všetkom dôverujeme Víťazovi.

Cesta kresťana je niekedy aj cestou prehier ale zároveň cesta poznania kto som a komu patrím.

Jeden aforizmus hovorí, že smrťou starého a zákerného tvora – človeka úspešného – nachádzame Spasiteľa. Cestou pokory a porážky šiel Ján Krstiteľ, tou cestou šiel aj Ježiš z Nazareta. A tá cesta je určená aj jeho cirkvi. Na konci je víťazstvo. Ježiš hovorí: Kto by si chcel zachrániť život stratí ho, kto by stratil život pre mňa a moje evanjelium nájde ho. Kiež by sme vedeli prijať do svojho života v pokore túto pravdu a mohli podľa nej žiť.

Len takto dokážeme predstaviť tomuto svetu Toho, ktorý stojí medzi nami, ale väčšina ľudí Ho stále nepozná. Amen!

Ilona Bázliková – zborová kaplánka 
  

späť