ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
2.3.2008 - 4. nedeľa pôstna

Piesne: 81, 105, 650
Kázňový text: Matúš 22, 1-3, 10-14

Je to úžasný príbeh, ktorý vyrozprával Pán Ježiš – príbeh plný prekvapení. Aj my máme radi príbehy plné zvratov. Radi ich sledujeme na televíznych obrazovkách, alebo čítame v knihách. Vidíme kráľa a kráľovnú ako píšu pozvánky, vidíme dvorného správcu, ktorý začína prestierať, a kuchárov ako šľahajú bielky vo veľkých hrncoch, sluhov, ako roznášajú pozvánky.

Chudobný galilejský ľud načúval s otvorenými očami. Šťastný človek, ktorý sa tam dostane, mysleli si. Ale čo my??? My sa budeme musieť uspokojiť len s tým, že to uvidíme v televízii – možno  v smotánke.

Prečo toto Ježiš rozpráva? Nuž preto, lebo nám chce povedať o nebi. Keď hovorí o nebi, nerozpráva o pohrebe, ale o veľkolepej a veselej slávnosti. Chce nám povedať – toto sa chystá pre vás. On sám nás pozýva na túto slávnosť. Všetko je pripravené, aby aj v našom živote nastal sviatok. Ježiš zvíťazil nad silami, ktoré nás ničia a berú nám radosť a chuť žiť. To jediné, čo máme urobiť, je vykročiť k Nemu.

Je to neuveriteľný príbeh – deje sa v ňom niečo, čo sa nedá pochopiť. Pozvaní totiž jeden za druhým pozvanie odmietajú. V skutočnosti by sa také niečo sotva stalo, že by niekto povedal NIE na pozvanie do kráľovského zámku. To sa nestáva. Stáva sa to iba v jedinom prípade, a to vtedy, keď Kráľ nebeského kráľovstva pozýva na svoju slávnosť a človek povie: Nie ďakujem. Pozvánku zapatroší a zabudne dať odpoveď.

Ale ten orientálny kráľ sa nevzdáva. Hoci nedostáva odpoveď, pozvaní dostávajú ďalšie pozvanie. Teraz ich sluhovia  oboznámia aj s jedálnym lístkom: … lebo telce aj voly sú už zabité. Všetko je hotové,  svadba môže začať.

Ako na to reagujú pozvaní? Je im to ľahostajné. Jeden ukáže sluhom chrbát a ide na svoje pole. Podobne ako dnes je pre ľudí ich práca, koníčky a všetko ostatné dôležitejšie ako nejaký Stvoriteľ a Pán vesmíru. Máme dojem, že my sme stredom vesmíru, že okolo nás sa to všetko točí. 

Keď však odmietnu pozvanie títo fajnoví ľudia, sluhovia vyjdú na cesty a  zhromažďujú všetkých, na ktorých natrafia, takže svadobná sála sa predsa naplní. hosťami. Možno si galilejčania potichu povedali. Čo nám to tu rozpráva. Takto sa predsa nechová žiadny orientálny kráľ. A mali pravdu. Takto koná Boh . Pozýva ľudské trosky, tulákov, cudzincov, tých ktorí sú mnohými zatracovaní, ktorí sa cítia odstrčený a neúspešní.

Toto podobenstvo je aj o Izraeli, ktorý bol tým vyvoleným a pozvaným národom v dejinách. Oni kričali: Máme otca Abraháma, s nami je všetko v poriadku a ani si nevšimli, že vo svojej pýche odmietli samého Boha, ktorý k nim prišiel v Ježišovi Kristovi.

Keď prídu do zámku, čakajú ich mnohé prekvapenia. Najskôr ich odvedú do prezliekárne. Tam majú zobliecť svoje špinavé a roztrhané šaty a obliecť si svadobné, ušité každému na mieru.

Bratia a sestry, ten nebeský Kráľ nás vovádza do cirkvi – do prezliekárne, kde môžeme odložiť všetko doterajšie, najmä zašpinené šaty včerajška. Dostávame šaty s nebeským dizajnom.

Bratia a sestry, aj my všetci, ktorý  sme sem dnes prišli, prišli sme zaujatí sebou samými. Oblečený do svojej šikovnosti, úspechov, ale možno vidíme aj špinu na svojich šatách a prilepené problémy.

Cirkev je priezliekáreň. Nemali by sme ju obísť. Tu by sme mali všetci pochopiť, že na Boha nezapôsobíme svojimi „výložkami“. Pretože kým si zakladáme na svojich šatách, na svojom cirkevnom pozadí a zásluhách, nemôžeme vstúpiť na svadbu.

V príbehu sa objavuje predsa len jeden človek, ktorý sa vyhol šatni. Prešmykol sa do svadobnej sály, oblečený do vlastných šiat. Možno mal frak s medajlami a naparoval sa svojou dôležitosťou. Kráľ sa nahneval a vyhodil ho.

Bratia a sestry, dnes chceme pristúpiť k Pánovmu stolu. Mali by sme vedieť, že Boh sa vždy nahnevá, keď prichádzame odetí našou vlastnou výnimočnosťou. Tak prichádzal do chrámu farizej v podobenstve, ktoré Ježiš rozpráva: Pane vďaka že som lepší ako tamten…, a vieme, že nie tento odišiel domov ospravedlnený.

Boh nám nemôže dať nové, čisté rúcho, kým sme zaujatí svojim frakom, svojou róbou. Možno sú vaše šaty lepšie, ako šaty iného. Možno sme o niečo lepší ako ten druhý. Ale nie bez hriechov. Všetci máme na svojich šatách aj svoje škvrny a takí nemôžeme na nebeskú svadbu do prítomnosti nášho Kráľa.

Dnes sme preto v správny čas na správnom mieste. V cirkvi, ktorá je prezliekarňou, miestom, kde môžeme dostať z rúk Pána  Ježiša Krista nové rúcho.

A napokon ešte jedna vec - pred tým, ako pristúpime ku kráľovmu stolu, treba si pripomenúť aj cenu našich nových šiat. Neboli totiž zadarmo. neboli ani v akcii, Pán Ježiš Kristus vzal na seba tú našu špinu a tá ho usmrtila. To bola cesta, ako nás obdariť čistým rúchom a novým životom. Amen!

David Bázlik – zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok