ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
23.3.2008 - 1. slávnosť veľkonočná

Piesne: 150, 124, 132, 125, 600, A - 34
Evanjelium: Luk 24, 1 – 9
Kázňový text: 1.list Jána 1, 1 - 4 

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!


V  Španielsku vyšla po 2. svetovej vojne kniha s názvom  „Mŕtvy s mojim menom“. Autor v nej rozpráva svoj príbeh z druhej svetovej vojny. O tom, ako sa dostal do nacistického koncentračného tábora a o tom, ako bol zachránený. Spomína ako v jedno ráno počul  dôstojníkov pri dozorcoch vysloviť jeho meno. Pochopil, že jeho život sa pravdepodobne chýli ku koncu. Ak totižto nemeckí dôstojníci v tábore zisťovali identitu určitého človeka, nebolo to z dôvodu, že ho chcú prepustiť, ale zlikvidovať. Jeden zo strážnikov mu povedal, že na druhý deň sa chystá poprava viacerých politicky nepohodlných osôb v tábore a okrem iných aj jeho. 

   
V strachu  a v očakávaní najhoršieho čakal nový deň. Na druhý deň sa však nič neudialo. Iba jedného mŕtveho vyniesli z ich miestnosti. V ten deň mu strážnik, s ktorým sa už bližšie poznal všetko vysvetlil. Svojim nadriadeným totiž povedal, že  muž s menom Chavéz(to bol on) cez noc podľahol chorobe a zomrel, a mŕtveho už netreba usmrtiť. Strážnik, aby Chavéza zachránil, dal jeho identitu aj s jeho menom mužovi, ktorý zomieral. Zachránený muž žil počas väzenia s menom toho mŕtveho a takýmto spôsobom bol zachránený. Tento príbeh rozpráva vo svojej knihe.

   
Týmto názvom by sme mohli nazvať udalosť, ktorá sa odohrala počas Veľkého Piatku. Ježiš Kristus – On je tým mŕtvym s našim menom a našou hriešnou identitou. Keď šiel na Golgotu, na Neho Boh pripol naše meno aj s našou hriešnou identitou. Za nás si to odniesol Kristus a my sme vyviazli živý a to tým, sme dostali Jeho identitu – Jeho spravodlivosť. On niesol naše nemoci a bolesti, on znášal trest za náš pokoj. Takto to opisuje prorok Izaiáš.


Tu by sme mohli dať bodku za pekným a dojímavým príbehom, ktorý sa v histórii odohral. A svet by mohol ísť ďalej tak, ako pred tým. Aj život učeníkov. To, čo sa odohralo, to nečakali ani v najhoršom sne. Prežili desivé a brutálne ukrižovanie svojho majstra, a svoje totálne zlyhanie. V rozhodujúcej chvíli sa všetci rozutekali, Peter 3 krát zaprel Ježiša a ich majster je mŕtvy. Najrozumnejšie by bolo vrátiť sa k svojej predošlej práci. Všetko nasvedčuje tomu, že to bude definitívny koniec tejto zaujímavej etapy života s Ježišom Kristom.

Ale nebolo tomu tak. Novozmluvné správy, aj správy z iných prameňov hovoria, že po niekoľkých týždňoch po ukrižovaní vzniká v Jeruzaleme trojtisícová komunita kresťanov, ktorí vyznávajú vzkrieseného Krista. Ustráchaný Peter, ktorý  pred tým, keď mu išlo o kožu klamal a zapieral,  teraz na námestí vyzýva ľudí, aby činili pokánie, aby sa  obrátili a vyznali Ježiša Krista ako  Pána. Nechá sa zbičovať a vodiť po súdoch. O niekoľko mesiacov je v Jeruzaleme a jeho okolí okolo 10 000 kresťanov. Bolo by to možné, ak by Ježiš Kristus zostal v hrobe???

Niečo veľké sa v Jeruzaleme muselo udiať. O tej veľkej udalosti hovorí dnešná evanjeliová správa. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Ustráchaní učeníci, ale aj mnohí ďalší  stretávajú Krista. Toto je zlomová udalosť, ktorá zmenila dejiny. Kresťanská cirkev sa šíri tak rýchle, že v priebehu 20-tich rokov prenikla do cisárovho paláca v Ríme, šírila sa ďalej a prenikla celú spoločnosť.

Predstavme si, že sme mimozemšťania a teda nezávislí pozorovatelia a pozeráme sa zhora na udalosti 1. storočia. Komu by sme tipovali dlhšiu budúcnosť:  Rímskej ríši, alebo hŕstke kresťanov? Asi by sme nič nestavili na chatrnú skupinku, ktorých hlavným posolstvom bolo, že ukrižovaný tesár z malej dedinky Nazaret  porazil smrť.


A predsa boli takí úspešní, že dnes svojim deťom dávame mená Peter či Pavol a svojich psov nazývame Cézar alebo Nero. Aké je to ich tajomstvo úspechu? Prázdny hrob. Živý Pán Ježiš Kristus. Realita Krista v životoch ľudí.

A čo je rovnako dôležité, túto realitu, spoločenstvo so živým Kristom, môžeme zažiť aj my v našom živote. Pána Ježiša Krista môžeme stretnúť aj vo svojich bratoch a sestrách. To je radostná správa Veľkej noci. Vzkrieseného Ježiša aj dnes stretajú ľudia zo všetkých kultúr, zo všetkých spoločenských vrstiev, ľudia s akoukoľvek povahou, so vzdelaním aj bez neho, bohatí aj chudobní, racionálni aj citoví, muži aj ženy… Všetci môžu dosvedčiť, že Ježiš Kristus zmenil ich životy viac, ako čokoľvek iné na svete. Naša viera nestojí len na popise udalosti vzkriesenia – tieto udalosti mnohí spochybňujú. Veď medzi prvými skeptikmi boli aj samotní učeníci.

VERŠ 11: Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im. Každý evanjelista po vzkriesení zaznamenáva pochybnosť, neveru a skepsu.  Ani dnes nie sme iní. Mnohí ľudia sú skeptickí. Naša viera ale stojí aj na popise ľudí, ktorí sa so vzkrieseným Kristom stretli a ich život sa od tej chvíle uberal celkom iným smerom. Bodom zlomu sa stal prázdny hrob a živý Kristus. Vďaka Bohu aj dnes napriek mnohým formálnym a papierovým kresťanom sú okolo nás ľudia, ktorých život bol zmenený.

Boli to teda dva javy, ktoré v dejinách zavážili: stretnutie so vzkrieseným Ježišom Kristom – tú príležitosť malo však iba niekoľko sto ľudí. Pre ostatných bol tým rozhodujúcim pri zrode ich viery život a svedectvo tých, ktorí žili so vzkrieseným Ježišom a ktorým On zmenil život.

Nech obe tieto zjavenia sú impulzom a povzbudením pre našu vieru, aby sme mali spoločenstvo s Ježišom Kristom, aby naša radosť bola úplná. Veď cieľom  svedectiev z evanjelií,  Pavlových aj Jánových slov je, aby sme aj my urobili ten krok viery a  stretli sa s reálnym Kristom aj dnes. A tiež aby sme mali otvorené oči a videli Ho v životoch iných veriacich. Amen!

David Bázlik – zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok