ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
31.3.2008 - 1. nedeľa po Veľkej noci

Kázňový text: Ján 20, 24-29

Pred nejakým časom som videl film o jednom  falšovateľovi peňazí. Vytrvalo pracoval  na ryteckých doskách pre tlač, aby kópie peňazí boli takmer dokonalé. Chytili ho však skôr ako mohol vo veľkom bankovky tlačiť. Keď bol vo vyšetrovacej miestnosti, položil hrdo na stôl kópiu stodolárovky aj s jej originálom a vyzval štátnych agentov, aby medzi nimi našli rozdiel!
Odborník, ktorý si bankovky obzrel len sucho skonštatoval: Nemusím ich rozlišovať. Tá, ktorú ste skopíroval, bola tiež falošná.

Mnohí  robíme podobnú chybu, čo sa týka viery. Nenápadne kopírujeme vieru a správanie druhých, ľudí, ktorých poznáme a považujeme ich za vzory. Nekriticky prijímame ich názory. Mnohí mladí napodobňujú správanie tých, ktorých považujú za svoje vzory.

Žiaľ, veľa napodobňovaných vecí sú tiež iba falošnými kópiami, ako tá, ktorú skopíroval ten nešťastný podvodník. V jednom spirituáli sa spieva: Pane, daruj mi pravú vieru… Je veľmi dôležité, aby naša viera nebola len kopia nejakej napodobeniny. Viera má byť osobná skúsenosť s Bohom, ktorá sa prejavuje v bežnom živote.

Čo sa týka viery, treba povedať, že ju nemôžu deti zdediť po rodičoch ani napodobniť. Ak je viera len nejakým súborom poučiek a naučených zvykov a fráz, nie je živá. Každý je osobne zodpovedný za svoj život aj svoju vieru. My, ktorí sme rodičia, rozmýšľajme aj takto: Akú vieru vidia moje deti v mojom živote? Vašu vieru a vzťah k Bohu budú napodobňovať. Neprivedie ich naša viera do slepej uličky? Ako mladí ľudia rozmýšľajme: akú vieru vidia moji spolužiaci? Môže byť moja viera pre nich kompasom?

Aj dnešná udalosť z Písma je o viere, o túžbe a hľadaní viery. A to najdôležitejšie, že je o nájdení viery. Tomáš bol v dejinách obeťou mnohých  kritík. Tomáš má oddávna povesť neveriaceho a pochybujúceho učeníka. Je to na základe jeho reakcie (v. 25). Často sa hovorí o Tomášovej nevere, ale málokto si uvedomí, že ani jeden z učeníkov neuveril, kým na vlastné oči nevidel dôkaz o zmŕtvychvstaní. Všetci ostatní okrem Tomáša už Pánove ruky a bok videli. Nakoniec Tomáš hovorí jedno z najkrajších vyznaní viery v dejinách: Môj Pán a môj Boh.

Tento Tomášov zápas s pochybnosťami môže aj nás veľa naučiť.  Ako sme na tom s pochybnosťami my? Dôverujeme Božiemu slovu vo svojom živote? Víťazí viera nad pochybnosťami? Možno sme niekedy ochromený pochybnosťami, či je to tak ako to Biblia hovorí. Pýtame sa: bude  Boh  konať v našom živote tak ako v životoch mužov a žien, o ktorých si čítame v Biblii?

Pochybnosť často vnímame ako tabu. Máme niekde zakódované, že skutočný kresťan nikdy nepochybuje.

To však nie je pravda. Pochybnosti nie sú opakom viery. Často sú predchodcom pravej a živej viery. V Tomášovom prípade boli impulzom, ktoré viedli k pravde a  viere. Napokon Pán Ježiš nepovedal Tomášovi: „Nemal si pochybovať, ale ukázal mu dôkaz a až potom mu povedal: Nebuď neveriaci, ale veriaci!

Bohu záleží, aby sme prekonali pochybnosti a On sám nám v tom pomáha. Ježišovi záležalo, aby Tomáš našiel stratenú vieru. Pochybnosti sú mnohokrát cestou a  hľadaním. Biblia nám na mnohých miestach hovorí, že kto úprimne hľadá Boha, ten nachádza, tomu sa Boh dáva nájsť. Mojžiš v závere života  hovorí ako svoje presvedčenie tieto slová: Keď budeš hľadať Hospodina, svojho Boha nájdeš Ho, ak Ho budeš hľadať celým srdcom a celou dušou... 5.M 4, 29

Jeden kazateľ raz povedal: Verte mi, v úprimných pochybnostiach žije viac viery ako v polovičnom presvedčení. Viera rastie hľadaním pravdy, pričom hľadajúci musí klásť úprimné otázky.    Nikde v Biblii by sme nenašli tvrdenie, že správny kresťania nepochybujú. Tomášov príbeh nás učí, že pochybnosti sú prirodzené a aj v nich môžeme byť úprimní. Keď vidí Ježiš v našom srdci túžbu po poznaní pravdy, On sám( ako v Tomášovom prípade) vstúpi do našich pochybností, a zjaví nám pravdu.

Často si v živote viery nechávame otvorené zadné dvierka – nie sme si istý, či môžeme dôverovať zasľúbeniam, ktoré nachádzame v Biblii. Existuje jednoduchý návod ako sa presvedčiť o ich pravde.

Milí brat, sestra,  vyskúšaj, či biblické pravdy fungujú aj v tvojom živote. Napr. Božie slovo hovorí blahoslavenejšie je dávať ako brať... Najlepší spôsob, ako to zistiť je  začať viac času, lásky, vecí dávať ako brať. Takto zistíme, či je to naozaj blahoslavenejšie. Zistíme, že nemusíme o Bohu a Jeho slove pochybovať, pretože je pravdou a platí.

Po vyznaní Tomáša hovorí Ježiš tie známe slová. Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili. Som presvedčený, že keď Ježiš tieto slová vyslovil, mal pred sebou aj nás, ktorý Ho našimi očami nebudeme vidieť a budeme stáť pred rozhodnutím vykročiť na cestu viery, alebo zostať stáť. Pánovi Ježišovi záleží na tom, aby sme sa aj my, dostali k momentu, v ktorom budeme schopní vyznať – Pán môj a Boh môj.

V čom spočívajú tvoje pochybnosti? Ja do vášho vnútra nevidím, ale Ježiš Kristus o nich vie. Povedzte o svojich pochybnostiach Bohu v modlitbe a nebojme sa o našich pochybnostiach a otáznikoch hovoriť medzi sebou ako bratia a sestry. Mnohokrát si Boh použije vášho veriaceho brata, alebo sestru, aby vám prostredníctvom nich niečo dôležité povedal, aby rozptýlil vaše pochybnosti. Modli sa za to a ak budeš úprimní, Ježiš ťa cez pochybnosti privedie k tvojmu osobnému vyznaniu viery. Amen!

David Bázlik – zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok