ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
12.10.2008 - 22. nedeľa po sv. Trojici

Piesne: 605, 374, 203, 260

Služby Božie konala ružomberská mládež, kázeň bola prednesená bratom Miroslavom Sokolom.

Ábel bol pastierom oviec, Kain bol však roľníkom. Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť u plodín poľa. Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj!
1M 4, 2-7
                                                                                                                           
Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Obaja synovia, Kain i Ábel, boli deti tých istých rodičov. Vychovávaní v Božej bázni, obaja verili v Boha. Dospeli a stali sa mužmi. Zvolili si životné povolanie. Medzi nimi však bol rozdiel. Ábel sa rozhodol pre pastierstvo, Kain pre roľníctvo.
    
Pastierstvo je obraz pútnictva. Túžba byť pútnikom po vedením jedného pastiera (Ž 23). Je obrazom nezabezpečeného života. Pastier nie je viazaný na pevné, stále miesto. Nemá oporu v dome. Roľník je naopak viazaný na stále miesto a usadlý spôsob života. Zabýva sa a vytvorí si istoty – môj dom, môj hrad.
    
Kain a Ábel sa stali ľuďmi, medzi ktorými bol priepastný rozdiel. Čítali sme si, že sa stretli pri obetovaní. Dnes by sme povedali, že sa títo bratia stretli v kostole, na službách Božích. Mladí ľudia v kostole – čo by sme chceli viac?
    
Rozdiel medzi nimi však bol v tom, že obeť jedného Boh prijal, a obeť druhého neprijal. Prečo? Prečo je to tak, že Boh jednu obeť prijme, a druhú odmietne? Nie je to od Boha nespravodlivé? Veď obaja prichádzajú do kostola, obaja spievajú tie isté piesne, počúvajú tú istú kázeň, pristupujú k tej istej Večeri Pánovej, dávajú milodary do tej istej pokladničky – a predsa Boh jedného prijíma, a druhého nie.

Je Pán Boh nespravodliv7? Nevie doceniť, že obaja prišli s obeťou? Nie! Boh je spravodlivý! Kde je teda chyba? Obaja prinášajú Bohu obeť – dar. Prv však, ako sa Boh pozerá na dar, pozerá sa na srdce darcu. Moje a vaše srdce je dôležité! I obeť je dôležitá, ale srdce je dôležitejšie.
    
Ábel obetuje Bohu prvorodené zo svojho stáda, a to z najlepších. Aký je postoj Ábela voči Bohu? Prináša to najlepšie čo má, prvorodené spomedzi prvorodených, to najschopnejšie, najlepšie. Pre Ábela ako pastiera tieto kusy dobytka boli veľmi dôležité, lebo zaručovali, že jeho chov oviec bude kvalitný a prinesie veľa mlieka, mäsa a vlny a s takým dobrým tovarom sa dá i dobre obchodovať. Ábel napriek tomu „ohrozí“ svoje hospodárstvo: berie to najschopnejšie a najsilnejšie a prináša Bohu na oltár. Robí to vo viere, je to čin jeho viery. Ábel uctieva Boha a dôveruje Mu.
    
Uctieva Ho tým, že Mu prináša to, čo Bohu patrí: vždy to najlepšie. Verí mu a podľa toho sa i správa. Verí, že jeho požehnanie nezávisí od hmotných vecí, ale od Boha. Prichádza k Nemu s vedomím, že keď Mu dá to najlepšie zo stáda, jeho chov nebude ohrozený, pretože jeho stádo je v Božích rukách. Ábelova cesta je cestou dôvery v Boha vo všetkých oblastiach života, je to cesta obete.
    
Neprináša i Kain obeť? Kain tiež prichádza k Bohu s obeťou. Nesie mi snopy obilia. Každý z nich priniesol to, čo mal. Ale povedali sme si, že Boh prv, ako pozrie na obeť, pozrie na srdce darcu. Kain prináša svoju obeť, pretože vie, že Bohu sa patrí obetovať. Má plné ruky obilia, ale srdce prázdne. Kain chce „robiť dobre“, ale podľa svojho uváženia, nie podľa Božej vôle. Koná si náboženskú povinnosť, ale nedôveruje Bohu vo svojom živote. Žije ľahostajným životom. Nie je závislý od Boha. Nežije z viery, ale z videnia. Verí tomu, čo vidí, čo môže nahmatať. Mohli by sme povedať, že Kain je „kresťanský materialista“.
    
Je typ človeka, ktorý chodí v nedeľu do kostola. Sadne si do lavice, spieva, modlí sa, počúva kázeň, ak práve nie je zabratý do nejakých svojich myšlienok. Robí, čo treba, ale jeho srdce je v každodennom rozhodovaní voči Bohu ľahostajné. Jeho láska k Bohu ochladla. Nekladie si otázku: - Čo by urobil Ježiš na mojom mieste? To najlepšie, čo má, sa zdráha obetovať Bohu. Čas na rannú modlitbu radšej prespí. Namiesto večernej modlitby si sadne radšej k televízoru a zabúda na to, že takto – nie slovami, ale príkladom, oslovuje svoje deti.

Kain bol však pracovitý človek. Polia mal krásne obrobené. Mnohí, ktorí sa hlásia k cirkvi, tvrdo pracujú. To je dobre. Ale otázka z Božej strany zaznieva: - A čo tvoje srdce? Miluješ Boha? Máš Ho v svojom srdci na prvom mieste? Dôveruješ Mu? Prinášaš Mu obete? Záleží ti na duchovnom spoločenstve cirkvi?

Kainov čin je prejavom falošnej zbožnosti. Svoj vzťah k Bohu neberie vážne. Zmýšľa ako Ezau, ktorý za misku šošovice, za hmotnú výhodu, vymenil Božie požehnanie – prvorodenstvo. Riadi sa podľa pohanského hesla: dám ti bože, aby si mi aj ty dal.

Kain sa nahneval na Boha. Nahneval sa preto, že Boh nekonal podľa jeho predstáv, podľa jeho priania. Boh však neodmieta Kaina, nezavrhuje ho. Pýta sa ho: - Prečo si vzbĺkol hnevom? Prečo sa ti zamračila tvár? A dáva mi otcovskú radu: - Ak budeš dobre činiť, tvoja tvár sa rozjasní. Či neprijmem i teba, ak sa obrátiš na mňa s dôverou Ábel?

Pred Bohom je vždy rozhodujúce srdce, poslušnosť. Otcovsky varuje Kaina: - Ak nebudeš dobre činiť, hriech striehne pri dverách a jeho pozornosť je upriamená na teba. Stačí len pootvoriť dvere a on si už nájde cestu do tvojho srdca. Ten zlý chodí okolo nášho srdca a čaká na svoju príležitosť. Ale i Ježiš stojí pri dverách nášho srdca, ticho klope, a čaká kedy Ho človek vpustí dovnútra. Rozhodnutie je na človeku. Zodpovednosť nemožno prenášať na Boha.

My už dnes neprinášame také obete na oltár ako v staro-zmluvnej dobe. Sme zmierení s Bohom jedinou obeťou jeho Syna, Pána Ježiša Krista, ktorý zomrel na našom mieste, za naše viny. Toto si najzreteľnejšie pripomíname pri prijímaní Večere Pánovej. Ábel je predobrazom Krista v Starej zmluve. Ábelova cesta je Kristova cesta, cesta úplnej dôvery, lásky a obete Bohu.

Tieto dve cesty sa ponúkajú všetkým. Ktorou cestou pôjdeme? Na ľudí môžeme spraviť dobrý dojem. No len Boh nám vidí do srdca, číta naše myšlienky ako v otvorenej knihe. Tento príbeh nás vyzýva, aby sme sa nepozerali okolo seba, ale na svoje srdce a na Krista. Kráčajme Ábelovou cestou a nasledujme jeho príklad. I keď tu už dávno nebudeme, naša viera bude stále živá v našich deťoch a našich vnúčatách. Amen.

Modlitba

Bože, Ty vieš, že každý deň musíme urobiť veľa rozhodnutí. Ponúkaš nám svoju múdrosť a pomoc, ak sa s dôverou spoľahneme na Teba. No, niekedy sa nám zdá, že si ďaleko a my necítime Tvoju prítomnosť. Potom máme pokušenie konať tak, ako konal Kain. Ale my vieme, že Ábelova cesta, ktorou je život v poslušnosti Tebe, je to, čo od nás očakávaš, aby si nás mohol požehnať. Daj nám múdrosť a odvahu, aby sme sa správne v živote rozhodovali a chodili po Tvojich cestách. Amen.

Použitá kázeň je z knihy Libora Bednára  - „12 do tucta“
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok