ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
16.11.2008 - 26. nedeľa po sv. Trojici

Piesne:  209, 700, 449, 652  A - 58
Kázňový text: Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu. Žalm 146, 3-5

Zajtra bude mať naša občianska spoločnosť 19. výročie od zmeny režimu a spôsobu spravovania veci verejných. Načneme už 20-ty rok v slobode. Myslím si, že dve desaťročia sú už príležitosťou, aby sme  hodnotili výsledky tejto zmeny. Robiť to budeme rôzne, pretože sme rôzni.

Bude mnoho tých, ktorí povedia: VďakaMnohí si povzdychnú: vďaka Bohu, že nemusím žiť v totalite a  za ostnatým drôtom. Ale bude veľa aj tých, ktorí si pripomenú na pieseň, v ktorej sa spievalosme spievali o tom, že „sme si sľúbili lásku, vravieť pravdu len“ a zároveň si pripomenúpripomenú svoje veľké sklamanie. Mnohí očakávali veľké zmeny - napravenie krívd minulosti a odsúdenie tých, ktorí ubližovali druhým. Čakali, spravodlivosť a férovosť vo verejnom živote a mnohého v politike a ničoho z toho sa nedočkali.

Sociológovia hovoria o tom, že v spoločnosti sa striedajú obdobia, v ktorých ľudia majú od politiky  veľkéobrovské očakávania s obdobiami sklamania a nezáujmu o verejné veci.

Spomínaný november 1989 odštartoval jednu etapu, ktorá sa vyznačovala veľkou vierou v zmenu k lepšiemu, vieru v to, že konkrétni ľudia vnesú nové ideály do spravovania verejných vecí. Veľké percento ľudí  však aj napriek mnohým dobrým zmenám zažili veľké sklamanie. Často to spôsobilo zlyhanie tých, ktorí stáli na vrchole.

Bratia a sestry, neviem, či si to dostatočne uvedomujeme, ale mnohokrát je naše sklamanie dôsledkom predovšetkým nesprávnej dôvery. My sme dnes počuli slová z knihy proroka Jeremiáša, že nesprávna - chybná dôvera je založená na chybnom predmete našej  viery a nášho očakávania. Jeremiáš hovorí: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou. Dôsledkom takejto chybnej dôvery je sklamanie. Jeremiáš to opisuje slovami: Bude sťa borievka na púšti...ktorá očakáva vlahu, ale na tomto mieste /na púšti/ sa jej nedočká.

Pán Boh nás nevyzýva k tomu, aby sme neverili ľuďom, ale aby sme od ľudí nemali príliš veľké očakávania. Aby sme od človeka nečakali to, čo nám nemôže dať - životnú istotu, ukotvenie nášho života a identitu, ktoré nám môže dať len Boh. Žalmista síce nežil v našej dobe, ale zažil a  pochopil  to dôležité: Neoplatí sa spoliehať kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci.

V súčasnosti sú veľké očakávania, že v politicky a hospodársky silnej Európe je naša  istá budúcnosť. USA čakajú zmenu od novozvoleného prezidenta. Sú tu očakávania, že súčasná vláda vyrieši problémy bežného človeka.

Bratia a sestry, problémom ani tak nie sú očakávania samotné. Každý človek má právo na svoje plány a očakávania, ale problémom je, ak sa s našimi očakávaniami upneme na tých, ktorí nám ich nemôžu naplniť.

Naše vlastné dejiny nám ukazujú, že tá vonkajšia moc je tu vždy do istého času a nie na večné časy a nikdy inak.

Preto žalmista hovorí: nespoliehajte sa na kniežatá, aj oni sú pominuteľní ľudia a ich vplyv je dočasný. Pre našu dobu môžeme to slovo „Kniežatá“ preložiť ako „ľudia, čo majú ekonomickú a politickú moc.“

Žalmista uvádza aj dôvody, prečo by sme sa nemali spoliehať na  ľudí, ktorí majú politickú a hospodársku moc. Niet u nich skutočnej pomoci, pretože sú len pominuteľní a smrteľní ľudia ako každý iní človek. A tak sú pominuteľné aj ich plány/verš 4.../ Našim problémom je, že znova a znova uprednostňujeme časné pred večným, pominuteľné pred trvalým, chvíľkové pred dlhodobým. Namiesto k Stvoriteľovi sa obraciame  k tým, ktorých On stvoril.

Milí bratia a drahé sestry, aj my máme teraz svoje plány a očakávania. Ako jednotlivci, rodiny ako krajina alebo ako cirkev. Ak sú tieto plány založené na nádeji v človeka, na spoliehaní sa na ľudskú moc a vplyv, tak budeme skôr či neskôr sklamaní. V tom nás  Božie slovo varuje.

Ľudská moc a vplyv je niečo, čo tu dnes je a zajtra po tom nemusí byť ani stopy! Žalmista nám ukazuje inú cestu! Hovorí o blahoslavenom človeku. / 5. verš.../
   
Zastavme sa chvíľku pri  tomto zvláštnom slove. Toto slovo použil aj Pán Ježiš vo svojich blahoslavenstvách. Túto vetu môžeme preložiť aj takto: „šťastný je ten, kto vie, že jeho šťastie nepramení z neho samého, ale z niekoho, kto je mimo neho - z Hospodina“. Je veľmi užitočné, keď človek pochopí - nie som sám strojcom svojho šťastia, ale zdrojom môjho šťastia je Boh. Blahoslavený je ten, kto  svoju loď života ukotvil v Bohu.

Brat a sestra, ako je to s tvojím presvedčením? Myslíš si, že si sám strojcom šťastia, alebo sa spoliehaš na druhých ľudí, že ťa urobia šťastným? Vieš očakávať na Hospodina?

Nechcem, aby to bolo zle pochopené. Šťastie od Boha nespočíva v tom, že  sedím zo založenými rukami a čakám, kedy ma Boh obšťastní. Tak mnohí čakajú, že ich zachráni štát, možno cirkev alebo momentálna vládna garnitúra a pod..

Snáď aj preto sú mnohí  ochotní dať svoj hlas tomu politikovi, ktorý v danom čase zosobňuje najväčšiu nádej na rýchlu zmenu k lepšiemu, na rýchle dosiahnutie lepšej sociálnej a ekonomickej situácie.

Boh chce, aby sme boli aktívni ľudia, ale aby sme sa v kľúčových otázkach života spoliehali na Neho. V jeho rukách sú naše časy, zemskí králi, politici, lekári aj naše životy.

Šťastný je ten,  komu pomáha Hospodin  a koho nádej je v Hospodinu. Sú tu opäť otázky pre každého z nás: Si si vedomý, že Ti pomáha Hospodin? Niekedy je Jeho pomoc priama, prichádza ako jasný Boží zásah. Ale väčšinou je to pomoc nepriama, ktorá spočíva v tom, že Boh nám vytvára podmienky, aby sme mohli konať,  dáva nám schopnosti, možnosti, zdravie, priateľov a otvára dvere. Ďakujme aj za to.

My sme si v uplynulých rokoch zvykli na priamu pomoc zvonku v štáte aj  v cirkvi, ale nenaučili sme sa využívať možnosti, ktoré nám dáva Pán Boh. Nenaučili sme sa využívať to, čo máme a očakávať na Hospodina. Učme sa svoj život, svoje očakávania,  aj svoju nádej orientovať na Ježiša Krista, ktorý zvíťazil tam, kde by sme my na plnej čiare prehrali. On je hlavným dôvodom našej nádeje, On je  zárukou, že sme Bohom milovaní. Ak sa  naučíme na Neho očakávať, budeme patriť k tým šťastným. Amen!

David Bázlik - zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok