ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
10.5.2009 - 4. nedeľa po Veľkej noci (Deň matiek)

Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej. L1,38

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Sú veci, ktoré môže prežiť len jeden človek. Sú to vrcholy šťastia i hlboké smútky srdca. Učiť svoje dieťa chodiť, rozprávať, učiť ho ľúbiť. Ale aj nechať ho ísť, pozerať sa na to ako kráča po zlej ceste, či prežívať jeho bolesť. Niekedy prijať bozk na líce, inokedy aj ranu do duše. Matka.

Milan Rúfus píše: „Ako mali na počiatku, aj my nech tak máme. Aby Bola Božia matka v každej ľudskej mame.“

Mať takú dôveru, takú poslušnosť, takú ochotu, takú lásku a takú vieru akú mala žena, ktorú si sám Boh vyvolil za mamu pre svojho jediného syna, Ježiša. Boh chcel, aby každá matka bola takáto a nie iná.

V inej básni Rúfus hovorí  presne o tom aké je srdce mamy:

Keby som videla
I v najskrytejšom sníčku,
Kde na zemi je toľko dobrých slov,
Zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.
Jej pohladenie
Jej úsmev i jej vráska
Sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.

„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“
-usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
Jej zverí svojho Syna.

Zveril ho mladučkej Márii z chudobnej rodiny, z obyčajného židovského mestečka Nazareta. Ona bola ochotná povedať slová, ktoré Boh potreboval počuť: Som Božia služobnica, urobím to čo si On žiada.

Možnože tie slová nepovedala s pevným a odhodlaným hlasom, ale určite s veľkou bázňou a úctou pred Božím poslom. A vtedy si určite aj uvedomila vec, na ktorú čakal každý žid.: Mesiáš prichádza na náš svet... A ona bola tým jediným človekom na celom svete, cez ktorého sa príchod Božieho Syna mal udiať.!

Ako často hovoria matky: urobím to čo je vôľa Božia, hoci len s chvejúcim sa hlasom.? Máme také poslušné srdce? Sme ochotné plniť Božiu vôľu za každých okolností, aj keď hrozí nebezpečie?

Mária mala tú výsadu – stane sa matkou Mesiáša. No nebude to len pohoda a ľudské šťastie. Bude musieť mnohokrát v živote dokázať to, čo sľúbila Bohu: urobím to čo chce On.

Dobre to Márii povedal Simeon, keď doniesli spolu z Jozefom osemdňového Ježiša do chrámu: tvoju dušu prenikne meč... A nečakala dlho. O necelé dva roky jej srdce plakalo spolu s matkami detí v Betleheme. Vedela, že kvôli jej synovi tisíce detí vraždia vojaci na rozkaz kráľa Herodesa. A tak aj ona ako všetky mamy na tomto svete okúsila, že veľká radosť sa mieša s veľkými slzami.

Prešlo desať rokov. A Jozef s Máriou vedú svoje deti do chrámu Božieho. Ale ich výchova nespočíva len v tom, že raz za rok ako bolo vtedy zvykom u ľudí, ktorí nepochádzali z Jeruzalema, ukážu svojim deťom kostol. Boli to každodenné rozhovory, každodenné modlitby, sobotňajšie spoločenstvo v synagóge, otázky i úprimné odpovede plné múdrosti a najmä oddanej viery. Ježiš a Jeho bratia i sestry mohli vidieť v živote svojej matky a otca spoľahnutie sa na Pána Boha, hľadanie Božej vôle.

Nebudem klásť teraz otázku matkám, ale vám, deťom. Máte takýchto rodičov? Ani jedna mama nie je stopercentná. Aj dnes je tu mnoho dobrým matiek i otcov, ktorí sa starajú o vás, svoje deti, aby ste mali všetko čo potrebujete a neraz až nemúdro: aj všetko čo chcete. Ale  starajú sa aj o to najdôležitejšie pre váš život? O váš vzťah k Bohu?

Monacká kňažná Grace raz povedala:“ Mnoho rodičov sa nestará o náboženskú výchovu svojich detí. Povedia im, že oni sami sa môžu rozhodnúť, v čo budú veriť, keď budú dospelí. Je to to isté ako keby im povedali, že až keď budú dospelí, môžu sa rozhodnúť, či si budú čistiť zuby alebo nie. Ale môže sa stať, že v tom čase už budú bez zubov. Rovnako ako môžu byť bez morálky a viery.“

My rodičia nebudeme stopercentní, ale nesmieme dopustiť, aby sme vo svojej krátkej príležitosti neukázali deťom božiu lásku a najmä náš vzťah k Bohu. Deti o ňom musia vedieť.

Myslím, že je požehnané a krásne ak dieťa nájde Boha aj vďaka svojim rodičom. Nenechávajte túto možnosť len iným. Pretože možno si Boh vybral pre túto úlohu len vás. Myslite na svojich synov a na svoje dcéry!

Ako Ježiš dospieval, všetko sa začalo meniť. Ako Syn sa svojej matke začal vzďaľovať. V Káne ju oslovuje úctivo, ale predsa len trocha odmerane. Žena.  Keď ako tridsaťročný začína svoju službu, navždy opúšťa svoju matku. Musela sa naučiť zostávať v úzadí, aj keď určitá bolesť v jej srdci bola.

Pustiť svoje deti a uvedomiť si, že ich nevlastníme. Nechať ich ísť s tým, čo sme im mohli a vedeli odovzdať. Mali sme alebo ešte máme na to len niekoľko rokov. Taká je vôľa Božia. Nechať deti ísť a mať pritom zovreté hrdlo, modlitbu v srdci a úsmev na tvári, keď vykračujú dobyť svet. Stáť pri nich, keď im je ťažko, či najťažšie, aj vtedy, keď skrze ich bolesť bude našou dušou prenikať meč.

Máriinu dušu prebodáva meč celou silou vtedy, keď stojí pod krížom, na ktorom jej syn visí ako zločinec, neprávom. Vidí jeho bolesť a iba jej viera jej dávala silu.

Tak ako ona, ani my si svoju vieru nenechávajme pre seba. Našou úlohou je zo všetkých síl, ktoré nám Boh dal, deliť sa o vieru. O vieru,  ktorá je bezpečným základom každého života, aby naše deti mohli byť takými ľuďmi, ktorí  v sebe nesú Božie svetlo pre svoju budúcnosť.

Amen.

Nebeský Otče, ukáž, prosím našim deťom správne ciele, Ochraňuj ich pred bezcieľnosťou, pred útekom k zlým partiám len preto, aby získali popularitu a priateľov.

Prosíme, daj aby dokázali oceniť svoje sily, ale aby si vedeli priznať i svoje slabosti. Aby pozerali na svoje schopnosti ako na dary od Teba, ktoré si majú vážiť a ktoré môžu rozvíjať i používať v službe Tebe, Pane a blížnym. Pomôž im pochopiť, čo je v ich živote najdôležitejšie, lebo vieme, že keď hľadáme Tvoje kráľovstvo, všetko to ostatné nám bude pridané.
Pane ak je to tvoja vôľa, ochráň ich pred bolesťou.

Ale ak ju musia prežiť, nauč ich cez ňu hodnotám, ktoré majú na tomto svete zmysel. Dôverujeme ti, že máš dobrý úmysel s ich životmi.

Pane, nauč nás, matky a otcov rešpektovať voľbu svojich detí. Sprevádzaj ich, aj keď sú kdekoľvek vzdialení od nás. A pripomínaj im ty stále, že keby sa ocitli v situácii ako márnotratný syn, ktorý skončil o hlade a v núdzi, naše dvere sú stále otvorené pre ich návrat.
Pane ďakujeme Ti za svoje deti, ktoré si nám zveril.

Daj nám múdrosť, aby sme urobili čo najmenej chýb. Daj nám vieru, aby sme sa o ňu vedeli podeliť so svojimi synmi a dcérami. Daj nám pokoru, aby sme vedeli s dôverou svoje deti odovzdávať do Tvojich rúk
               
Amen.

Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením, - aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. Ef 6,2-3

Tieto slová dnešným ľuďom  znejú ako slová nejakého príslovia a porekadla, ako slová folklóru. Dnes však  si chceme zase pripomenúť, že sú to slová samotného architekta tohto sveta aj vzťahov. My sme deťmi svojich rodičov iba preto, že Boh sa tak ešte pred stvorením sveta rozhodol, že sa budeme rodiť do rodín...

Cti si otca i matku...  Platí toto v našich životoch? V našej spoločnosti? O materstve sa síce hovorí, že je to najvýznamnejšie a najnáročnejšie povolanie, ale aj najhoršie platené povolanie. Keď je žena s dieťaťom na materskej dovolenke – nie je to považované za prácu, ale už aj samotný názov to nazýva dovolenkou.  Ženy cez deň pracujú pri ďeťoch, večer obskakujú svojich unavených manželov. Ak teda dnes chceme hovoriť o úcte k matkám, tu niekde by sme mali začať s našou úctou voči matkám.

Milé deti, milujte svojich rodičov, lebo oni sú Božím darom pre vás. Nikdy sa za nich nehanbite. Ďakujte Bohu každý deň za otca i za mamu, poslúchajte ich - i vtedy, keď si myslíte, že ste múdrejší ako oni. Každá  mama nevie robiť s počítačom a ani nevie ako to všetko funguje. Moja mama by vám nevysvetlila, čo je to  MP3 prehrávač, ale  z lásky zvládla omnoho ťažšiu úlohu – postarať sa o 4 deti, keď jej manžel zomrel a zriecť sa svojho pohodlia...

Nech nám materinská láska nikdy nezovšednie a keď na naše mamy príde staroba, nech nám neprekáža ich prítomnosť - nedoslýchavosť. Kto si miluje a ctí rodičov, tomu sa bude dobre vodiť v živote a Božie požehnanie ho bude sprevádzať na všetkých cestách. To zasľúbil Boh, a On svoje slovo splní.

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok