ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
5.7.2009 - 4. nedeľa po Svätej Trojici (Cyril a Metod)

Piesne: 210, 267, 273, A 68
Kázňový text: Mt 28, 19-20 ´99
 
Milí bratia a drahé sestry!   

Slová choď - choďte, k nám zazneli v živote už mnohokrát. Od rodičov, starých rodičov, učiteľov, súrodencov či nadriadených... Bolo to vo chvíli, keď sme boli niekam posielaní a obyčajne vždy to malo nejaký účel. „Choď do školy, do obchodu,  do kostola, alebo na detskú besiedku“.  Keď Pán Ježiš hovorí tieto slová učeníkom, posiela ich aj nás k druhým ľuďom.  A to nie preto, aby sme my z toho niečo mali, ale kvôli prospechu a viere druhých ľudí.
   
Dnes si pripomíname dvoch mužov, ktorým tiež zaznelo slovo „choďte“ – a oni šli. Výsledkom ich poslušnosti a snaženia je i cirkev na Slovensku. 
   
Ak by som mal ja zostaviť svojich 7 divov sveta, medzi prvé by som zaradil práve toto: Apoštolovia ani vierozvestcovia nemali svojich mediálnych poradcov, nemali ani svoje tlačové centrum alebo vydavateľstvo. Napriek tomu zasiahli tou dobrou správou svet.

Ako to urobili? Presne tak, ako im to prikázal Ježiš: Krstite ich  a učte zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Konštantín a Metod robili z konkrétnych ľudí učeníkov Ježiša Krista. Odovzdávali im svoju osobnú vieru.

Ak by sa tento učenícky proces zopakoval len jednorázovo, možno by sme dnes vzývali stále ešte Perúna alebo iné prírodné božstvá. Oni však, aj  ich učeníci boli poslušní Ježišovmu príkazu a preto učeníkov pribúdalo a  multiplikácia pokračovala.

Človek sa stáva učeníkom, keď získa vieru. Ale nech sa akokoľvek pozeráme do nášho textu, slová o viere tu nenájdeme. Je tu reč o krste a o učení toho, čo Pán Ježiš  prikázal a naučil učeníkov. Je to možno preto, že Ježiš od nás viac nečaká. Našou úlohou je ísť, krstiť a učiť.  Ostatné je na Bohu. Viera je Boží dar, a Boh ju dá každému, kto sa rozhodne dať vo svojom živote priestor Bohu a Jeho milosti. Úlohou, ktorou nás Pán Ježiš poveril je vyučovať a krstiť. Ostatné  treba v modlitbách odovzdať Bohu.
   
Slovíčkom choďte nás Ježiš vyzýva k iniciatíve. Robiť z ľudí učeníkov sa nedá len z kazateľne alebo učiteľskej lavice. Súčasťou nášho poslania je skloniť sa k tým, ku ktorým nás Pán Ježiš posiela. Nejde tu totiž o mňa samého, ale o nich. Urobiť z človeka Ježišovho učeníka sa nedá bez vzťahu. Dnešná doba však veľmi vzťahom nepraje. Svojou rýchlosťou nám nedáva na vzťahy veľký priestor. Možno práve preto sa cirkevné spoločenstvá na mnohých miestach zmenšujú, pretože zabudli, že robiť z ľudí učeníkov,  znamená predovšetkým budovať vzťahy.

Tak ako si rodič musí občas sadnúť na zem vedľa svojej dcéry alebo syna a pochopiť ich svet, ako sa učiteľ  musí skloniť  ku žiačikovi a poriadne ho vypočuť, tak sa aj my potrebujeme skloniť k tým ku ktorým sme Bohom posielaní – sú to predovšetkým naše deti, vnúčatá, krstné deti...

Podobne to urobili Cyril a Metod. Budovali vzťahy so svojimi žiakmi a snažili sa pochopiť ich situáciu. O tom svedčí aj skutočnosť, že zostavili písmo a pracne do neho preložili časti Božieho slova.

Dnešnou spoločnosťou sme niekedy presviedčaní, že najdôležitejšia vec v živote je naša výhra a naše  vlastné blaho.  Ale niekde hlboko v nás tušíme to, čo nám hovorí aj Božie slovo, že tá najdôležitejšia vec v živote je pomáhať k výhre iným. V Božom slove si čítame, že viera je našou výhrou a naším víťazstvom. K tejto výhre by sme mali pomáhať aj druhým a to aj za cenu, že sami musíme spomaliť a zmeniť naše osobné plány. Chcem vám povedať príbeh, ktorý mi nedávno prišiel e-mailom.  Odohral sa na olympiáde v Seattly. Na  štartovej čiare v behu na 100 m stálo deväť fyzicky, alebo psychicky postihnutých atlétov. Pištol  vystrelila a pretek začal.

Bežali v trojiciach. V tom sa jeden chlapec potkol a spadol. Urobil pár kotrmelcov a zostal ležať na zemi. Ostatní pretekári, keď  počuli jeho plač, spomalili, a napokon zastavili. Postupne sa všetci vrátili. Pomohli mu postaviť sa a potom všetci odkráčali plece pri pleci  do cieľa. Všetci diváci sa postavili a veľmi dlho tlieskali. Títo  športovci ľuďom pripomenuli, že dôležitejšia vec ako naša osobná výhra, je pomôcť k výhre druhým.

Bratia a sestry, nech sa tento rozmer nestratí z nášho života ani z našich vyučovaní. Bez tohto postoja nie je možná žiadna misia – či už v rodinách, alebo vo svete.

Ďakujme aj dnes za tých, ktorých nám Boh  do života dal, ktorí nám pomohli k viere a k víťazstvu. A tiež ochotne pomáhajme k víťazstvu viery tým, ktorých nám Pán Boh zveril. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok