ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
19.7.2009 - 6. nedeľa po Svätej Trojici

Text: Židom 4,12 - 13
Piesne: 211, 319, 648, 621, A 51

Milí bratia a sestry v Kristu!

Brať Bibliu vážne nie je ľahká vec. Ako zistím, že sa  mi v jej slovách prihovára sám Boh? Cítim pocit nepokoja, rozrušenia, pretože Boh ma skúša. Nejde o minulé, ani o vonkajšie. Jeho slovo je stále živé, nabité energiou, ako vraví Pavol, ostrejšie ako meč nabrúsený na oboch stranách.

Zatiaľ čo meč môže prebodnúť len telo, slovo nášho Boha si nachádza cestu až k akejsi hranici medzi telesným a duchovným, medzi smrteľným a nesmrteľným, Jeho slovo zasahuje až do najhlbších vrstiev, skúma najtajnejšie pocity, najvnútornejšie pohnútky. Keď sa mi prihovára Boh, všetko sa pred Ním odkrýva a Jeho slovo ma súdi! On vidí všetko, čo robím a vie o všetkom, o čom rozmýšľam. Odkrýva vo mne dobré i zlé. Pred Ním nemôžem mať žiadne tajomstvo.

Naozaj, nájsť Boha v Biblii je pre nás, zdá sa nebezpečná vec. My sa niekedy chceme len tak, trochu pošprtať v Biblii, trochu ju listovať..., ale zrazu sa stane to, že z jej stránok vystúpi Pán Ježiš a povie nám absolútnu pravdu o nás.

Keď sa na seba pozrieme vo svetle Jeho slova, mali by sme zostať zahanbení, zmätení. Dánsky teológ Kierkegard vraví: Najväčšia skúška akej sa človek môže podrobiť je stať sa a byť kresťanom. Byť sám s Bibliou – to nie je pobožné cvičenie, je to odvážny skutok, ktorý môže zmeniť môj život, alebo aspoň ten jeden deň. Pretože Slovo nášho Boha k nám prichádza občas ako oheň, ktorý spaľuje našu nevšímavosť a ľahostajnosť, spokojnosť. Ako kladivo, ktoré roztĺka naše malicherné predstavy, našu márnosť. Prichádza ako šum tichej chvíle a šepot lístia, ktorý nám vdychuje do uší a srdca ticho, pokoj.

Predtým, než otvorím Jeho slovo, je dôležité modliť sa, je dôležité: byť s Bibliou sám a zavrieť dvere! To nie je môj výmysel, to vraví Pán Ježiš. Zavri dvere! Už sme spomínali na tomto mieste pred nedávnom, že nevieme počuť Boha, pretože počúvame iné hlasy. - Nezatvárame dvere! Nechávame ich napoly pootvorené a starosti bežného dňa sú v tú chvíľu v našich ušiach, v našej hlave.

Ak sme sa rozhodli a nabrali odvahu vypočuť si hlas svojho Boha, musíme dvere, tie skutočné, ale i tie pomyselné, úplne zavrieť. Boží hlas nebudeš počuť, ak s ním necháš súťažiť aj iné hlasy.

Čas len pre Boha! Za zatvorenými dverami! Bežný život a jeho starosti nechaj aspoň na chvíľu vonku. Čas len pre Neho, pre Jeho hlas! Veď koľkokrát si On našiel čas pre tvoje slová! Ty to vieš! Vieš to! Inak by si naňho nevolal. Úspech týchto chvíľ  s Bohom a Jeho slovom závisí od tvojho srdca. Dokážeme odložiť myšlienky na prácu, na naše starosti, ktoré zamestnávajú našu myseľ? Aj na naše radosti, pre ktoré veľakrát nemáme čas tie dvere zatvoriť a byť chvíľu sami s Bohom? Vyprázdniť myseľ, srdce, od tohto závisí úspech chvíle s Bohom. Chvíle za zatvorenými dverami.

Musíme si stále pripomínať: že Biblia nie je záznam slov mŕtvych ľudí, je to hlas živého priateľa!
Čas s Bibliou je čas so svojím Bohom, je to čas, v ktorom ma Boh pozýva pozrieť sa na seba. Pozrieť sa na svoj obraz. Vo svojom slove nás nepozýva len vypočuť si Jeho múdre myšlienky.
Pozýva nás premieňať svoj život. Keď za zavretými dverami, s Bibliou v rukách a modlitbou na perách nájdeme svojho Boha, nájdeme aj samých seba a sami budeme chcieť odkryť svoju dušu a svoje srdce pred Tým, ktorému sa budeme zodpovedať. Amen.

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok