ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
6.9.2009 - 13. nedeľa po Svätej Trojici

Piesne: 343, 496, 646
Piesne pri Večeri Pánovej: 333, 604, 297
Kázňový text:  Matúš 25, 14-30

25 Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje!  26 Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal.  27 Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje.  28 Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov!  29 Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté.  30 Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.

Drahí bratia a sestry! V čase, keď Ježiš rozprával toto podobenstvo, veľká väčšina ľudí nemohla  vo finančnej oblasti veľa plánovať. Nemali totiž takmer žiaden kapitál,  žili zo dňa na deň. Mať nazhromaždené financie  bolo výsadou niekoľkých bohatých rodín. Toto je príbeh jednej z nich.
   
Pán si volá svojich troch kľúčových zamestnancov a odovzdá im celý majetok. Hoci sa nám skromné číslovky päť, dva a jeden talent nezdajú veľkým majetkom, v skutočnosti jeden talent bola suma peňazí, ktorá mala hodnotu platu za pätnásť rokov. Tento pán bol „Billom Gatesom svojej dediny“. Z jeho strany  to bol čin veľkej dôvery a štedrosti. Pán dáva týmto pracovníkom životnú šancu. Je to kľúčový okamih pre každého z nich. Doteraz pravdepodobne museli slepo plniť príkazy, ich životy boli stereotypné, ale teraz im pán zveril veľkú časť svojho  majetku a dostali slobodu s ním podnikať.
   
Prvý sluha si túto neopakovateľnú príležitosť uvedomuje, preto reaguje hneď. Hneď odchádza, pretože nechce premeškať svoju životnú šancu.

Ježiš nám na príklade tohto človeka hovorí, že takto koná ten, kto pochopil, čo mu Boh ponúka.
Milí bratia a sestry, každý osobne si musíme uvedomiť, že Pán Boh zveril svoj majetok tebe aj mne. Každý dostáva dar. Tento príbeh nie je o tom, že jedni sú obdarovaní a druhí nie. Všetkých nás Boh povoláva. Pre mňa aj pre teba Pán vybral dar.

Môj dar sa mi samozrejme nemusí páčiť, môžem nad ním nevďačne ohŕňať nosom. Môžem túžiť po tom, čo patrí druhému, ale je to úplne zbytočné. Nikto o svojom obdarovaní nerozhoduje sám. Nemôžem si vybrať svoje určujúce gény, nemôžem si vybrať svoju rodinu. Pán Boh je ten, kto dáva, a všetko, čo nám dá, alebo nedá, má svoj zmysel. Vie, prečo to máme, alebo nemáme.

Naša myseľ, schopnosti, duchovné dary, telo, peniaze, vôľa. Toto všetko môžeme dosadiť za slovo talent. Dobrou správou je, že nikto z nás neobišiel naprázdno. V tomto podobenstve sú dve dôležité  premenné: rôzne sumy a spôsob, ako na úlohu reagujú.

Myslím, že Ježiš opisuje život tak, ako ho zažívame aj my. Jedni sú nadaní tak viditeľne, že sú za to oslavovaní už tu na tomto svete. Iní sú obdarení spôsobom, ktorý zostáva  nepovšimnutý. To, na čom najviac záleží nie je  množstvo obdarovania. O mnoho viac záleží  na postoji k tomu, čo mi bolo darované. To, či som človek päťtalentový, dvojtalentový alebo jednotalentový nie je to najdôležitejšie. Nemusí ma trápiť, že iný má viac. Boh ma obdaroval tak, aby som mohol žiť požehnaný život.

Pozrime sa teraz ako konal ten posledný(jednotalentový) sluha. Ten vykopal jamu a svoj talent zakopal.

PREČO TO UROBIL? Je zaujímavé, že to urobil práve muž, ktorý dostal len jeden talent. Možno sa pri porovnaní svojho talentu s viacerými talentami ostatných sluhov cítil byť menejcenným. Porovnávanie je jedným z dôvodov, prečo zakopávame svoje talenty.  Ak máme viac ako iní, vedie k pýche a k nadradenosti a keď sa porovnávam s tým, kto má viac vedie ma to  k trápeniu a k závisti. Vždy to zničí našu schopnosť využívať  svoj dar. Porovnávanie nám zakrýva oči,  a vedie nás aj k nevďačnosti zato, čo mi Boh dal.

Milý brat, milá sestra, možno sa aj ty s niekým porovnávaš v oblasti svojho fyzického vzhľadu, inteligencie, vzťahov, úspechov alebo temperamentu... Nerob to, pretože to človeka vždy ničí.
   
Boh chce, aby si si všímal svoj dar, ktorý ti tvoj nebeský Otec dal. Chce, aby si ho rozvíjal, oceňoval a tešil sa z neho. Pán darov je múdrym Pánom. Zveril Ti tvoj dar, aby si mohol napĺňať účel pre ktorý si bol stvorený.

Keď sa náš Pán vráti nebude sa Ťa pýtať: Prečo si nerozvíjal dary niekoho iného. Čo si urobil s tým, čo si nemal??? No určite sa Ťa spýta: Čo si urobil s tým, čo si mal??? Nezabúdajme na to, že Pán darov sa raz vráti. My ľudia máme v sebe taký zvláštny sklon myslieť si, že sa nám nakoniec predsa len podarí vykrútiť sa zo zodpovednosti za svoje skutky. Boh si však nenechá ujsť príležitosť položiť nám vyššie spomenutú otázku. A porovnávanie nie je určite tou vhodnou výhovorkou pred Bohom.   

Ten posledný sluha však svoju pasivitu odôvodňuje inak: verš 24, 25...Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme.

Strach v ľuďoch spôsobuje, že zakopávajú  poklad, ktorý im dal Boh. Predstavme si, že slovenskí futbalisti postúpia na MS, ale oni by si zo strachu z prehry povedali: my tam radšej nejdeme. Pôjdeme inokedy . Snáď bude ešte príležitosť. Takto sa často správame my. So strachu neposlúchneme volanie nášho majstra. Inokedy zo strachu hovoríme polopravdy – teda klamstvá. Bojíme sa, čo sa stane, ak povieme pravdu. A tak strach nás doháňa ku klamstvu. A nie je to len klamstvo.

Napr.: Keď ľudia klebetia, pridám sa k nim, aj keď viem, že to  nie je správne, len aby som neostal bokom. Hromadíme si majetky, pretože sa bojíme neistoty. Pochlebujeme niekomu, pretože sa bojíme, že ak to nebudeme robiť, stratíme jeho priazeň.

Strach spôsobil, že Izraelci na púšti opovrhli Božím vedením a dožadovali sa návratu do Egypta. Peter zo strachu 3x zaprel svojho majstra. Keď v Biblii Boh povoláva Mojžiša, Józuu, Gedeona, či Ester, aby pre neho urobili niečo veľké, strach bol najväčšou prekážkou, ktorá im stála v ceste. V pozadí mnohých hriechov nájdeme strach. Bojím sa, že ak to risknem a spoľahnem sa na Boha, že sa o mňa nepostará. A tak radšej idem po svojich cestách.Aj tento tretí sluha sa vyhovára na strach. Strach však nie je dostatočným ospravedlnením zakopaného talentu.
   
Pre mňa asi najprekvapujúcejším momentom tohto podobenstva je skutočnosť, že sluha je odsúdený nie za to, že by urobil niečo zlé, ale za to, že neurobil nič. Nič neukradol, nespreneveril ani nikoho nepodviedol. „IBA“ zakopal svoj dar. Hriechom je tiež neurobiť nič, neísť do rizika. Boh berie veľmi vážne to, ak  zakopeme dar, ktorý nám On dal, aby sme ho využili. Zo strachu, zo sebaľútosti alebo z lenivosti...
   
Ak vo svojom živote vidíš veľa vecí a darov zakopaných, či už zo strachu alebo preto, že sa ti zdá, že sú v porovnaní s talentami iných nepoužiteľné, alebo z pohodlnosti, ani dnes nie je neskoro. Vyznaj to dnes pred Bohom ako hriech a pros Ho o zmenu.
   
Napokon si trochu  precvičme predstavivosť. Predstav si, že tvoj život skončil a teba privedú do malej miestnosti. Sú v nej dve kreslá a videoprehrávač. Do jedného si sadneš ty a do druhého Boh. Vloží do prehrávača kazetu s tvojim menom a s názvom - Čo mohlo byť- a zrazu uvidíme hlboké rozhovory, ktoré sme však nikdy neviedli, odvážne modlitby, ktoré sme sa však nikdy nemodlili, úspechy, ktoré sa nikdy neuskutočnili, pretože sme mali strach podstúpiť to riziko.

Zrazu môžeš vidieť, čo Boh mohol urobiť s tvojimi peniazmi, ak by si mu dôveroval a bol si štedrý. Čo všetko mohol urobiť s tvojím nadaním, ak by si ho nezakopal. Čo mohol urobiť Boh s tvojim charakterom, ak by si sa bol odvážil vyznať svoj hriech. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ja však dúfam, že nám Boh nedá nikdy zhliadnuť takýto film, pretože mňa osobne by určite zničil.
   
Jedno však viem, chcem, aby sa môj život čo najviac priblížil k tomu, čo Boh so mnou zamýšľal. Náš život je jediná šanca ako čo najviac znížiť ten rozdiel medzi tým, čo bude a tým, čo by mohlo byť.

A viem, že určite nie je neskoro, pretože máme dnešný deň. Dnes môžeme s Božou pomocou zmeniť svoj postoj – ďakovať za to, čo som od Boha dostal. Dnes je čas urobiť rozhodnutie –rozvíjať svoje dary a venovať ich v službe Bohu. Totiž investovať do Božieho kráľovstva dary, ktoré sme od Boha dostali, je tá najväčšia príležitosť, akú  kedy budeme mať. Využime ju. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok