ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
22.11.2009 - Posledná nedeľa v cirkevnom roku

Text: Matúš 24, 35-44   
Piesne: 623, 691, 690, 700 / A - 58

Milí bratia a sestry v Kristu!

Na počiatku Boh stvoril nebo a zem...touto vetou sa začína Biblia. Náš svet, to čo poznáme mal kedysi začiatok v Božej láskavej mysli, v jeho všemohúcom slove. Avšak dlho raj na zemi netrval. Kvôli človeku, kvôli hriechu.

A tak ako naša zem a celý vesmír mal začiatok, bude mať aj svoj koniec. Na konci zem zanikne a nebesá sa pominú, vraví Ježiš Kristus, Boží Syn. O tom dni však, vraví Pán, ani o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, dokonca ani Syn, jedine Otec.

Nebesá a zem Božou mocou boli stvorené a Božou mocou sa pominú, ale Pán Boh so svojím slovom zostáva. Zostáva Božie kráľovstvo, ktorého už teraz sme súčasťou.

To, že naša zem môže zaniknúť nie je nová myšlienka a ani pre nás zvlášť cudzia. My predsa tak ničíme zem, že sa míňa vzduch i voda. Nič už nie je také ako bolo. Vedomosťami a prostriedkami dokážeme vyhodiť našu zem do vzduchu. Pomaly, ale isto si zem ničíme sami.

V ten deň nebesia s hrozným rachotom zaniknú, hmota sa roztaví od páľavy a zem, so všetkým, čo je na nej, zhorí. Píše Peter vo svojom liste. Zem sa pominie, už to nebude trvať dlho. Nevieme ako ešte dlho vydrží tá jedna nepatrná bodka vo vesmíre. Nikto nevie, iba Boh. Nestane sa to bez toho, aby Jeho moc nezasiahla.

A je to dobre, že to nikto iný nevie, pretože by sme tú hrôzu neuniesli, keby sme vedeli, čo nás postihne. Nás, alebo naše deti, či ich deti. Alebo ďalšiu generáciu. No predsa vieme, že raz to bude, určite. S určitosťou o tom hovoril Boží Syn, náš Pán, Ježiš Kristus: Nebo a zem sa pominú. Keď budete vidieť znamenia, vedzte, že je už blízko, predo dvermi.

Ale odkedy to Pán Ježiš povedal, jeho slová čím ďalej tým viac ľudí berie na ľahkú váhu. Zaujímavé je, že čím je bližšie koniec našej zeme a nášho sveta, tým menej ľudí ho berie vážne, stále menej kresťanov volá to, čo s radosťou a nádejou volali prví kresťania: Marana tha! Príď Pane Ježiši!

A Pán Ježiš vedel, že to takto bude vyzerať v roku 2009 vo svete. Vedel, že tak málo ľudí bude pripravených, tak málo ľudí si bude uvedomovať znamenia a tak málo z nás bude bdieť v modlitbách i každodennom živote.

Každá generácia čaká, že zajtra sa nič takého nestane, že sa zobudíme do ďalšieho jesenného rána a nič zvláštne sa neudeje. Teda vlastne nič nečakáme.  Ale prečo by sa niečo udiať nemohlo?
   
Pán Ježiš nás dobre odhadol, keď generáciu, ktorá zažije koniec sveta prirovnal ku generácii Noácha.: Lebo tak ako bolo za dní Noacha, tak bude i pri príchode Syna človeka, ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noách vošiel do korábu a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý a druhý ostane, dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá a druhá ostane. Dnes je to rovnaké, dokonca ešte bližšie poznáme Božie slovo.

Nehovorí nám ho žiaden bláznivý Noe, ktorý na súši ďaleko od mora stavia loď, ale Božie slovo nám sprostredkoval priamo Jeho Syn, ktorý preto, aby nás zachránil postavil koráb záchrany na Golgote, postavil ho z vlastnej smrti, z vlastnej krvi a doráňaného tela, len, aby sme mohli nastúpiť na tú loď.

A pozýva nás. Zatiaľ, ešte. Ale tak ako sa v jeden deň zatvorili dvere na Noachovom korábe a nikto ich už otvoriť nemohol, tak sa zatvoria aj tie dvere, ktorými vstúpiť nás volá Pán Ježiš. Sú úzke, asi budete musieť i skloniť hlavu, ale sú jedinou možnosťou, keď chcete zostať na žive a prekonať tú hroznú búrku.

Vtedy to bola voda. Teraz to bude oheň. Vtedy všetkých zmietla potopa, teraz sa všetko roztaví páľavou ohňa. Vtedy sa zachránilo len jedna rodina, osem ľudí a po páru zo zvierat. Teraz? Koľkí uveria slovám Ježiša Krista? Koľkí príjmu jeho ponuku?

Možno za Noachových čias, niektorí mávli rukou nad starým bláznom a niektorí možno i rozmýšľali a váhali, ale neurobili to hlavné, nenastúpili. Ak poznáte niekoho, kto váha, mali by ste skúsiť mu povedať, že čas je blízko. A aj vy sami bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.

Ale hlavne nezabudnime, že je tu jeden deň, ktorý je dôležitejší ako ten posledný, ako ten posledný deň našej planéty Zem.

Dnes.
Dnes dostávaš príležitosť Ježišovo slovo prijať do srdca. Dnes nastúp na koráb záchrany.
Dnes pros o odpustenie.
Dnes buď naplnený jeho pokojom a radosťou.

Často krát hovoríme o akomsi filme svojho života, o tom ako po smrti bude Boh premietať nám pred očami obrázky našich dní na zemi. Film, ktorý bude vyvolaný a premietnutý. Doma máme starý fotoaparát Zenit. Raz sa mi stalo, že som sa chcela pozrieť, či je v ňom film. Otvorila som ho. Bol tam, práve vyfotený. Svetlo však všetko vymazalo. Všetky zábery boli zrazu preč.

Pred Bohom sa stane niečo podobné. Keď svoje srdce otvoríte ešte dnes Kristovi, zasvieti na vás Jeho Svetlo, Svetlo života a všetko bude vymazané. Budete pred Bohom s čistým srdcom. Vďaka svetlu Ježiša Krista, ktoré ste dnes vpustili do svojho života.

Ano, je pravda, že v ten deň nebesá zhoria a hmota sa rozplynie od strašnej horúčavy, ale naša nádej sa upriamuje na nové nebo a novú zem, ktoré nám Boh zasľúbil. Tam bude iba spravodlivosť a dobro. Moji milovaní, v tomto očakávaní sa usilujte o čistý život, lebo iba tak môžete ísť v ústrety Božiemu súdu bez strachu. Už dnes. Amen.

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok