ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
7.2.2010 - Nedeľa po Deviatniku

Príslovia 14,32: Spravodlivý má útočište vo svojej bezúhonnosti., má nádej vo svojej smrti.
R 1,17: Spravodlivý bude žiť z viery.
Piesne: 211, 248, 484

Milí bratia a sestry v Kristu!
   
Poznáte to. Máte vybaviť niečo ťažké, niečo nepríjemné, s niekým, o kom si myslíte, že vás zdepce, poníži, odsúdi.

Možno máte istý doklad, istý spis na papieri a vy to stále podsúvate pod ostatné papiere. Alebo si to aspoň v hlave podkladáte pod ostatné veci, úplne naspodok. Aby ste to čo najviac oddialili.
   
Podobne odkladáme aj pravdu, že onedlho (veď ľudský život nie až taký dlhý) budeme súdení. Odďaľujeme to ako ten nepodarený spis. Ale pri zomieraní to prestane, ten spis bude v našom živote úplne navrchu a všetko pod ním sa nám bude zdať bezcenné.   

Umieranie je ťažké, pre niekoho hrozné. Luther povedal: Každý musí umrieť sám za seba. Ja nemôžem za teba a ty nebudeš môcť za mňa. Môžeme byť blízko seba a kričať si do uší, ale krok do večnosti pred Boha urobí každý sám.
   
Biblia rozpráva o pohanskom kráľovi Agagovi. Keď ho viedli za jeho previnenia na popravu, smial sa, zdvihol hlavu a povedal: Takto musíme zahnať horkosť smrti! Veľkolepý koniec, povedal by niekto. Ale jeho smiech nebol znak radostného zomierania, bol to kŕč strachu. Strachu z toho, že chvíľa, keď sa postaví pred Boha je na dosah.

Spravodlivý človek môže byť radostný i vo chvíli umierania. Ako však dokážem svoju spravodlivosť? Veď ja nie som pred Bohom spravodlivý človek? Spravodlivosť pred Bohom dokážem, keď nebudem čakať až do dňa svojho zomierania, aby som sa postavil pred Pána.

Radšej to urobím teraz! Dnes sa chcem postaviť pred Sudcu! Nebudem pred Ním nič skrývať. Veď tak často doma skrývam svoje pravé ja za tvrdohlavosťou v práci za schopnosť so všetkým si poradiť a v zbore svoje ja skrývam za maskou bezúhonnosti.

Pred Bohom sa nebudem snažiť nič skryť. A nechám odkryť svoju nespravodlivosť, svoje sebectvo, aj svoje pády, o ktorých, myslím si, nevie nikto, Odkryť aj to, ako som zranil druhého, aj to, ako som mu nepomohol.
   
Nechám všetko pred Bohom odkryté a nezačnem sa za to obhajovať a ospravedlňovať. Ale dám Bohu za pravdu, dám za pravdu jeho slovám, ktoré povedia, že si zaslúžim peklo. A Dám sa odsúdiť, pretože ani ja, ani nikto z nás Bohu nedokáže, že je spravodlivý, bezúhonný.

Spravodlivý z viery bude žiť! A preto vo chvíli odsúdenia môžem zdvihnúť svoj zrak a pozrieť na Ježiša. Môžem predložiť svoju malú vieru a v duchu uvidieť ako zomieral On. Aká hrozná bola jeho smrť. Moje odsúdenie bolo zaplatené už dávno. Moja vina bola už bola predsa odsúdená a trest odpykaný.

Ježišova spravodlivosť sa vtedy stala mojou spravodlivosťou. A ja môžem byť spokojná. Môžem pozerať do očí smrti a môžem sa jej vysmiať, ale nie tak ako Agag, ale tak ako Pavol: Počúvaj smrť, kde je tvoj osteň? Kde je, smrť, tvoje víťazstvo?

Jedného muža sa  pri zomieraní spýtali, prečo má taký pokoj aj v smrti? Dostali zaujímavú odpoveď: Lebo som si zvykol na každodenné umieranie. Ľudia, ktorí svoj život dali Kristu sa cvičia v umieraní.

Keď im Boh vezme to najmilšie, oni povedia – dobre, Pane. Keď im Boh prekazí ich plány, povedia, nech sa stane tak ako chceš ty. Stále niečo v ich živote zomiera, ale napriek tomu vedia, že nič nestrácajú. A to ich povzbudzuje k tomu, že vedia, že ani pri svojej smrti nestrácajú život. Spravodlivý má útočište, Vulgáta tento verš prekladá: Spravodlivý má nádej vo svojej smrti. A nie raz nám Pavol vo svojich listoch píše: spravodlivý z viery bude žiť.
   
Videla som raz zvláštny a zaujímavý obraz. Boli na ňom namaľované tri ľudské lebky. A dole pod obrazom bola napísaná otázka: Tak môj milý, ukáž mi, ktorý bol kráľ, kto učenec a kto žobrák? Je to tak ako na tom obraze, v smrti prestávajú všetky rozdiely...

Ale jeden predsa zostane: Sú ľudia, ktorých Boh kvôli Ježišovi a kvôli ich viere vyhlási za spravodlivých a ....tí ostatní. Neodkladajme radšej to naše odhaľujúce stretnutie s Bohom až na potom. Amen.


Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok