ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
1.4.2010 - Zelený štvrtok

Text: L 22, 40 - 44

Milí bratia  a milé sestry v Kristu

Dnes veľa ľudí žije bez záhrady, najmä v meste. A podľa všetkého záhrada človeku chýba, človek sa aspoň na rímsach okien, balkónoch, či v izbe pokúša pestovať kvety.
   
Človek túži po záhrade. Veď život človeka sa v záhrade začal, ale jeho vlastná neposlušnosť ho  z nej vyhnala. A odvtedy žije v každej duši túžba po záhrade. Chceli by sme ju mať – tú záhradu éden, a Božie sľuby hovoria o tom, že Božie deti ju raz mať budú.

Tá pôvodná záhrada, ktorú Boh stvoril pre Adama  a Evu sa nám už dávno stratila. Kvôli hriechu, kvôli nedôvere v Božiu lásku, kvôli neposlušnosti Božích detí. Do tej druhej, kde sa odohral boj o záchranu človeka, nás dnes Pán Ježiš pozýva. Getsemane stále pre nás zostáva tajomstvom, a my stále máme túžbu do nej nazrieť.
   
Nikde inde nebol Ježiš taký ľudský ako práve tam, na svahu Olivovej hory, v Getsemane. Nikde inde ako v zápase, keď mu išlo o nás. Vchádza hlbšie do záhrady a mení sa, nie tak ako na hore premenenia, nie do slávy, ale mení sa na človeka chvejúceho sa úzkosťou, strachom. On, ktorý na rozbúrenom mori pokojne stojí v loďke, teraz stráca odvahu...
   
Tu v záhrade je nám taký blízky, blízky našim strachom a úzkostiam. A v úzkosti sa obracia  k Otcovi, ktorý má moc zmeniť to.
   
Raz Boh Otec, bolo to už pred dvetisíc rokmi žiadal od Abraháma tiež ťažkú obeť – obetovať vlastného dlho očakávaného syna Izáka, ale v poslednom okamihu ju zmenil. Boh ju môže zmeniť aj teraz. Ale kvôli človeku to Boh nemení. Aj kvôli tebe a mne.

A Ježiš dôveruje svojmu Otcovi. V modlitbe úprimne hovorí Bohu, čo by si radšej prial. Či už neexistuje iná cesta?! Toto je jediná?! Taký blízky nám! Taký blízky našim otázkam! Okrem toho, že bol Boh, bol človek ako ty, inak by sa túto modlitbu nemodlil ako človek, nepotil by sa potom krvi.

Nakoniec v poslušnosti, no v úzkosti smrti šepká Bohu: Ale nie ako ja, ale ako ty chceš, Otecko. Túto poslušnosť musel vybojovať, vymodliť  si ju.
   
Jeho viera a jeho poslušnosť sa v každom okamihu pýta jedno: čo je tvoja vôľa Otče? Všetko sa mi rúca, zradca je na ceste, priatelia zaspali, o chvíľu ma všetci opustia a zbabelo utečú.  Toto je tvoja vôľa? Toto je tvoja cesta, Otče?
   
Aj nám sa niekedy život rúca, v niektorých okamihoch ako keby nás nikto nechápal, akoby všetci okolo nás spali, akoby im nešlo o nás. V takejto chvíli ti zostane len viera a poslušnosť.
Aj my sa niekedy nájdeme v takejto Getsemane. A kto v takej záhrade bol, vie ako ťažko je povedať: Abba, Ocko, nech sa stane ako chceš.
   
My sa vieme ku krížu Pána Ježiša postaviť, ale tak ťažko je ním kráčať.
   
Ale mali by sme aj my bojovať a vymodliť si poslušnosť, aby sme vedeli v tej svojej Getsemane povedať: Nech sa stane tvoja vôľa, Bože, aj keď jej nerozumiem, a bojím sa, aj keď je to pre mňa ťažká úloha, ale nie ako chcem ja, ale ako ty chceš. Len toto, nič viac, ale pre danú chvíľu tak veľa. Amen.

Ku tebe, ktorý si prešiel najhlbším opovrhnutím,
Ktorý si zažil opustenie od svojich najbližších,
Ktorý si nestratil lásku ku svojim prenasledovateľom, ktorý si nestratil nádej ani v najťažších chvíľach svojho života,
Ku Tebe voláme a prosíme,
Daj nám okúsiť pokoj ku ktorému nás pozývaš,
Nech zostúpi až ku kamenným pustatinám našich sŕdc,
Pretvor nás k dôvere a poslušnosti,
Aby sme sa stali svedkami tvojej lásky,
Aby sa  sláva tvojho mena odrážala v našom živote.
Amen.

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok