ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
8.8.2010 - Kajúca nedeľa

Kázňový text: 1M 28,10-17

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Naše únikové cesty sú naplnené bolestnými skúsenosťami, aj keď nesú v sebe pečať rozumu a inteligencie.

Ako je dobre, že Bohu uniknúť nevieme. Boh našu cestu úniku pozná, vie aj o dôvodoch, a vie prečo to robíme aj vtedy, keď sami to nevieme. Ale keď si to riadime my, keď utekáme, Boh sa do určitého času pozerá.

Ako keď upozorňujete svoje dieťa, že nesmie bežať dole kopcom a jedného dňa sa rozhodnete, že ho necháte tak, až spadne a so štvorčekovou pusou otočí pohľad na vás. Keď konáme na vlastnú päsť, Boh nám nebude do toho hovoriť, pozerá sa dovtedy až kým neuviazneme a konečne sa nepozrieme Jeho smerom.

Vďaka, že naša hlúposť a pochabosť nášho Boha neprivedie do rozpakov a vždy nájde prostriedky, ako nás ochrániť pred našou vlastnou nerozumnosťou. Jákob svoj útek z domu maskuje tým, že si vraj ide hľadať nevestu. Jeho príbeh je ukážkou stroskotania: oklamal otca Izáka, ktorý je do hĺbky duše otrasený tým, čo sa stalo, z brata Ézava urobil hlupáka, ktorý ale teraz chystá pomstu a chce ho zabiť a navždy opúšťa milujúcu matku Rebeku, ktorá stráca svojho obľúbeného syna.

Jeho život stroskotal, uteká a na ďalších dvadsať rokov sa stáva sluhom. To sú tragické následky toho, keď sa človek pokúša riadiť si svoj život sám. Nastáva noc, v jeho duši sa zotmelo rovnako rýchlo ako vonku. S Bohom svojho starého otca a svojho otca nemá žiadne skúsenosti, jeho posteľ je tvrdá, vankúš z kameňa... a budúcnosť? Tmavá!

To je najlepšia príležitosť pre Boha, je čas na rozhovor. Práve toto je Boží čas! Jákob sa pozerá na rebrík, po ktorom sa prechádzajú anjeli. Rebrík, ktorý spájal nebo so zemou a nad ním stál BOH! Boh jeho otca Izáka a jeho starého otca Abraháma. A Boh, ktorému jeho rodičia a starí rodičia dôverovali prehovoril aj k nemu, utečencovi, klamárovi, podvodníkovi.

A teraz si poviete, tak teraz je tá chvíľa, kedy to Boh Jákobovi poriadne naloží. Povie mu, čo si o ňom myslí! Nech sa konečne zamyslí nad svojím životom, nad svojím biednym charakterom! Čo by mal Boh povedať takému synovi, ktorý oklamal svojho slepého a starého otca, takému bratovi, ktorý podviedol a okradol brata, čo by ste povedali takémuto človeku vy?
Tak ti treba.! To máš za to! Lepšie si nezaslúžiš!

Možno že sme nepodviedli otca a neokradli brata, ale určite nájdeme niečo pred čím utekáme a nechceme sa o tom baviť, ani s Bohom nie. Pred Bohom nie sme o nič lepší ako Jákob! Ale Boh je zvláštny, nie je normálny podľa našich noriem, nie spravodlivý podľa našej spravodlivosti. Utečencov robí súčasťou svojich plánov a svojich rozhodnutí. Dovolí nám tak ako Jákobovi nahliadnuť tam, kde sa naše vlastné plány zamerané na „ja“ a potom ešte na... „ja“, rozplynú.

Sme dieťa, ktoré spadlo, pretože utekalo dole kopcom a náš pohľad sa otáča za Ním. Vidíme ho. A čakáme výčitku ako ju čaká každé dieťa, ktoré spadne dole kopcom, hoci pred chvíľou počulo varovanie.

A čo sa stane? Nestane sa to, čo by sme čakali! Boh nie je ako ja, ktorá by som výčitkou a pripomenutím vlastných slov určite začala.

Boh nie je normálny, pretože Jákobovi hovorí: citát 1M 28,13-15. Žiadna výčitka. Iba úžasná milosť! Boh sa nám dáva spoznať ako ten, ktorý dáva zasľúbenia a plní ich v našich životoch! Taký je Boh, aj keď pred niečím utekám, ukazuje mi milosť neobmedzených možností!  Bude so mnou, bude ma ochraňovať, bude ma požehnávať... jednoducho zasa ma dobehol...

A možnože trochu aj predbehol, aby... aby sa so mnou mohol rozprávať, aby mi povedal, že útek pred svedomím nemá význam, ani útek pred problémom, ani útek pred neodpustenou vinou. On je totiž rýchlejší ako ja! Niekedy si to neuvedomujeme! Ale je to tak! Zrazu už stojí nad rebríkom a čaká, že sa pozriem tým jeho smerom, pretože mi chce predložiť všetky požehnania.

Jákobovi hovorí, že v jeho potomstve budú požehnané všetky národy zeme, to znamená, že aj náš, to znamená, že aj ja. Apoštol Pavol sa vo svojom liste do Galácie odvoláva na tieto Božie slová Jákobovi a píše: Nehovorí: potomkom, akoby hovoril o mnohých, ale o jednom, v tvojom potomstve a tým je Kristus.

V Ježišovi ku mne môj Boh pristavil rebrík, rebrík, ktorým spojil nebo so zemou. Rebrík, ktorý je cestou do Otcovho domu.

Je ním Ježišov kríž, na ktorom prebral zodpovednosť za moje pády, za moje klamstvá, za moje chyby a nielen zodpovednosť, ale aj trest. Vtedy Boh otvoril nebo pre stratených, poviazaných utečencov, aj pre mňa.

Otvoril nebo bez podmienky. Ja som tvoj Boh – bez podmienky! Ja ti dám... bez podmienky! Ja som s tebou... bez podmienky! Ja ťa budem ochraňovať... bez podmienky. Vrátim ťa späť... bez podmienky! Neopustím ťa, kým ti nesplním, čo som ti sľúbil... bez podmienky! Zomriem pre teba... bez podmienky!!!

Viete prečo to tak zdôrazňujem? Pretože my nášmu Bohu na jeho úžasné ponuky odpovedáme tak často ako Jákob a ukazujeme svoj charakter! A navrhujeme Bohu akúsi dohodu! Vtedy Jákob urobil takýto sľub (citát 1M 28, 20-21).

Boh nás usiťuje o svojej pomoci o svojom požehnaní a my začíname tým naším: AK! Nemusíme sa tak ponáhľať so súdom nad Jákobom, pretože sme mu podobní, v jeho príbehu, ak sme k sebe čestní, musíme uvidieť seba! Nevieme sa chytiť svojej viery, ale zostávame visieť na svojom ja, na chlebe, na odeve, na vonkajších veciach.

Niekedy sa mi zdá, že čo sa týka nášho spasenia, nemáme pochybnosti, ale keď ide o tie „malé veci“, chceme sa radšej nechať viesť vlastným rozumom.

Alebo sme schopní dôverovať viac ako Jákob v tom čase? Sme pripravení dôverovať Bohu za každých okolností? Bez podmienok? Aj keď mám autonehodu? Aj keď sa mi pricvikol prst do dverí, aj keď mám chorú manželku, aj keď mi zomrelo dieťa, aj keď som v práci znevýhodnený, aj keď je šéf ku mne nespravodlivý? Aj tak môžem prežívať jeho zasľúbenia? Jákob to ešte vtedy nepochopil, ako som na tom ja? Používam vo svojom vzťahu s Bohom, vo svojich rozhovoroch s ním: ak? Ak áno, tak máme prečo pokľaknúť pred oltár.

Nemá ale cenu utekať. Boh ma dobehne. A s rozhovorom možno bude čakať až dovtedy, kým nebudem spať na kameni a kým moje okolnosti nebudú beznádejné. Lebo možno až vtedy sa dokážem otočiť k nemu a prijať jeho ponuku bez podmienok.

Ja som Hospodin, tvoj Boh, boh tvojho otca a starého otca, som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš. A ja viem, že ak túto ponuku prijmem, nikdy neoľutujem . Amen.

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok