ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
3.10.2010 - 18. nedeľa po Svätej Trojici - Poďakovanie za úrody

Ž 85, 8-14

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Počul už niekto z vás rásť semienko, ktoré ste zasadili v apríli, či máji do zeme? Dokonca aj zabúdame, ak nie sme gazdovia, že aj cez zimu spia v zemi semienka, ktoré sú pripravené rásť. Sú potichu, takmer ani o nich nevieme. A zrazu sme skoro na jar prekvapení ako sa polia zazelenali oziminami!

Aká je to úžasná moc! Moc života v malom semienku, ktoré sme pustili do zeme! Skrýva v sebe život a akokoľvek je maličké, prerazí obal, v ktorom je ukryté, ak sa skloníme k nemu nižšie všímame si ako jeho klíček dvíha hrudy zeme a odsúva si ich nabok.
 
No hoci by sme dali až ucho k zemi, nebudeme nič počuť.  Sila bez zvuku! A predsa tohto roku si to, čo sme zasiali náš Boh použil, aby sme počuli Jeho slovo.

Chcem počúvať, čo mi hovorí Hospodin, Boh!

My ktorí sme dnes prišli s rozpačitou vďakou do Božieho domu, chceme počúvať to, čo sme asi prepočuli. Počúvať to, čo nám hovoria semienka, ktoré sme spustili do zeme: V tichosti, bez hluku. Boh skrze tohtoročnú úrodu prehovoril: Ak vernosť vypučí zo zeme, potom zhliadne z neba  spravodlivosť a Boh dá aj to, čo je dobré a zem vydá svoju úrodu!

Verím, že sa nevrátime k bláznovstvu, ale k vernosti, ktorú Boh očakáva. A tak môžeme spievať Abakukov žalm:

Začul som. A pohlo sa mi vnútro. A na ten zvuk sa mi chvejú pery. A hoci figovník nekvitne. A ovocia niet na viničoch. A hoci sklame úroda olív. A polia nedodajú potravy, Hoci sú ulúpené ovce z košiara. A dobytka niet v stajni.

Ja sa budem radovať v Hospodinu a jasať v Bohu mojej spásy. Verím, že už počujeme, čo hovorí Hospodin, náš Boh. Škoda len, že až po žni, že až vtedy, keď je vyorané, škoda len, že až vtedy, keď sýpky sú poloprázdne.

Alebo... môžeme povedať aj takto: vďaka Pane, že vinič nezarodil a ovocia niet a polia nevydali úrodu, s ktorou sme rátali, vďaka, že sme sklamaní.

Pretože konečne počujeme hovoriť semienka tvojho slova. Konečne počujeme hovoriť Teba. Aj obilie a dary polí, sadov a záhrad si si povolal ako nástroje svojho slova a vravíš im: Kto vás počúva, mňa počúva.

A tak sa snažíme počúvať to, čo sme spustili do zeme. A priznávame, že tvoje slovo sa nevrátilo prázdne! Vždy si nájde srdcia, ktorými sa dá preniknúť a obživiť. Počujeme Bože! A radujeme sa - aj keď... Pretože si omilostil svoju krajinu a vrátil si zajatých.! Preto sa budeme radovať, aj keby nekvitol fíg a nerodila zem.

Sme obdarení tým, čo je najdôležitejšie, sme obdarení tým, čo si chceme aj dnes pripomínať pri VP a byť napriek starostiam v osobných životoch i strachu z cien potravín, naplnení radosťou z Jeho milosti. Z toho, že nás Boh vrátil zo zajatia!

Z toho, že odpustil vinu a že krvou nášho Pána Ježiša zakryl všetky moje hriechy! Pre tento Jeho dar som nemusela urobiť nič. Je zadarmo, večnosť je zadarmo! Už dlho. Takmer dvetisíc rokov.

Daroval ju, ešte vtedy, keď som mu bola neverná, ešte vtedy, keď som ani nevedela kto je a aký je! Ešte vtedy, keď som ani nebola, už vtedy tu bola pre mňa a pre vás jeho spása! Aj dnes môžete kľaknúť a zobrať si z nej vierou svojho srdca. Je tu bez akéhokoľvek vášho pričinenia alebo vkladu, bez vašich zásluh. Na to Boh nečakal, keby čakal, doteraz by sa nedočkal našej lásky ani vernosti. Nebola by tu dnes pre nás pripravená.

Ale s úrodou to tak nie je! Boh prehovoril cez semienka! Hovorí: Milosť sa má stretnúť s vernosťou a spravodlivosť s pokojom!

Koľkí z nás vkladali do zeme, ktorú nám daroval Boh s modlitbou? Koľkí na Slovensku siali či sadili s dôverou, že zem vydá úrodu preto, že Boh bude zobúdzať spiace semienka a v zemi? Koľkí začiatkom jari strihali vinohrad s tým, že sa nespoľahli na svoje schopnosti a znalosti, ale na Božiu moc oživiť a obdarovať plodmi? Už sme si takí istí, že sa ani nemodlíme!

Ak ste si teraz niektorí povedali: o mne to neplatí! Tak sa vás pýtam, či ste svoju vernosť ukázali svojim deťom a či sa vaše deti, ktorých viera je z časti aj vašou zodpovednosťou, modlili na jar s vami. Modlili úprimne, v pokore s dôverou v Božiu moc urobiť zázrak, aby ste zo spiaceho semienka mali čerstvý chlieb na vašom stole!

Asi sa mi zdá, že my a naše deti si myslia: takto primitívni predsa nie sme, je to už minulosť, to patrí do starých filmov a balád Hviezdoslava, či poézie Rázusa. Toto sa už dnes nerobí!

Tak sa nedivme, že nezakvitlo! A že ste vyorali len toľko, čo ste zasadili, a nedivme sa že je najhoršia úroda viniča za posledných 50 rokov! Pretože milosť a vernosť sa majú stretnúť! Pretože Boh cez tohtoročnú úrodu hovorí! Tak počúvajme!

„Ak vernosť vypučí zo zeme, potom spravodlivosť zhliadne z neba! Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré a naša zem vydá svoj úžitok!“

Zdá sa vám, že by zo Slovenskej zeme, tohto roku vypučala nejaká vernosť? Keď sme my k niekomu láskaví a ochotní pomôcť mu v probléme, tak čakáme že naša láskavosť bude mať odozvu, že sa milosť stretne s vernosťou... Aj Boh čaká to isté, že sa milosť stretne s vernosťou!

Sme presýtená generácia! V úvodzovkách „kresťanské“ Slovensko je krajina, kde sa už chlieb pred rozkrojením nežehná krížom a modlitbou, ako to robievala moja babka, ale kde sa chlieb vyhadzuje!

Sme generácia, ktorá nevkladá zrnká pšenice do pôdy s modlitbou ako to robili vaši dedovia, ale sme generácia, ktorá si zakladá na kvalite semien, zeme, kvalite postrekov a modernizácii.
Sme generácia, ktorá keď urobí na poli to, čo je treba, nevkladá úrodu do Božích rúk, ale sa rozčuľuje, ako je to možné, keď som ja urobil všetko, tak isto ako minulý rok!

Chceme úrodu! A možno sme dnes naozaj prišli do kostola v rozpakoch, keďže realita sa akosi nezhoduje s názvom dnešnej nedele. A možno aj s malou, či väčšou výčitkou: Prečo by sme mali ďakovať?

Ale... vidíte niekde na Slovenku pučať vernosť?! Vernosť je aj o splnených sľuboch. A mám taký dojem, poviem vám pravdu: som presvedčená, že sľuby vernosti plní len jedna strana – tá Božia.

Boh sľúbil Spasiteľa – prišiel ku mne.
Boh sľúbil vyslobodenie zo zajatia hriechov – dal mi slobodu.
Boh sľúbil zakryť moje hriechy jeho milosťou – a viem, že sú zakryté.
Boh sľúbil, že spása je mi blízko – a naozaj je a stačí si ju zobrať pokornou vierou svojho srdca.
Boh mi sľúbil večnosť, - a daroval mi ju.
A Boh mi aj sľúbil, že bude ku mne hovoriť – a ja môžem počuť jeho hlas aj z nemého semienka spiaceho v zemi.
To, čo Boh sľúbil, sa pri mne a pri vás splnilo.

Ale Boh nesľúbil, že bez mojej vernosti zem každý rok vydá úrodu. Bratia a sestry, to je bonus! Proste zaň, modlite sa aj v zime za ešte spiaci chlebík v zemi, a na jar vkladajte do slovenskej zeme s pokorou, veď veľký je len Boh.

A plňme sľuby vo vernosti svojich každodenných rozhodnutí života. Ak vernosť vypučí zo zeme, potom z neba zhliadne spravodlivosť a naša zem vydá svoj úžitok.

Jednoducho Boh prehovoril. A my môžeme len so žalmistom povedať:  Chcem počúvať, čo hovorí Hospodin, môj Boh.! Amen!

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok