ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
25.12.2010 - I. slávnosť vianočná

Piesne: 53, 39, 35, 52, A 11

Narodenie Ježiša Krista nie je legendou, odohrávajúcou sa v neznámom čase a na tajomnom mieste. Túto udalosť vieme celkom dobre zasadiť do svetových dejín. Ježiša spomínajú aj mimobiblický pisatelia – rímski historici – Tacitus, Suetonius a tiež židovský historik Jozefus Flávius. Vieme, že sa narodil za vlády Herodesa Veľkého. Podľa nášho terajšieho počítania rokov okolo roku 7 pred n. l. . Spomínam to dnes preto, že som sa pred pár dňami na internete „preklikal“ na jeden blog, kde ľudia rozoberali kresťanstvo a vianočné udalosti. Bol som prekvapený z vyjadrení a z nevedomosti mnohých mladých ľudí, ktorí tvrdli, že Ježiš nie je historickou postavou, pretože nemáme o Ňom žiadne mimobiblické zmienky.

Vo vianočnom príbehu je reč aj o ďalšej historickej postave - o rímskom cisárovi Augustovi. História o ňom hovorí ako o veľkom mužovi. Dal vtedajšiemu svetu mier (mier v porovnaní s tým, čo bolo pred ním) Historici o ňom hovorili, že veľmi šikovne riadil obrovskú ríšu siahajúca od Temže až po rieku Hindus. Ďalším pozitívom bolo, že ako veľký panovník mal na seba iba nepatrné nároky, ale tam, kde bola bieda pomohol aj svojimi osobnými prostriedkami. Mnohými bol považovaný za veľkého reformátora a vodcu.

Biblia o ňom ale veľa nehovorí – len to, že spôsobil trmu-vrmu v Betleheme a v mnohých ďalších mestách spomínaným sčítaním ľudu. Tým ho však ako panovníka nepodceňuje. Krásne na Biblii je to, že kým chvíľu hovorí o panovníkoch a vládcoch sveta,  vzápätí zaostrí na pár obyčajných ľudí niekde zo zapadákova na severe Izraela. Vianočný príbeh je práve príbehom obyčajných  a z pohľadu politického nepodstatných ľudí. Je tu opísaný príbeh malých ľudí z ulice – príbeh Jozefa a Márie.

Jozef si možno povedal: „mňa politika nezaujíma“, ale zato politika si našla jeho a bol nútený naplniť svoju občiansku povinnosť a ísť sa zapísať do mesta, odkiaľ pochádzal – do Betlehema. Stal sa tak súčasťou tej trmy-vrmy.

Mimochodom aj nás čaká v máji 2011 sčítanie.  Je dobré, že sa nebude robiť  podľa Augustusovho kľúča – zapíš sa tam, kde si s narodil. Bol by inak nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku dopravný kolaps.

Pre svet bola možno dôležitá veľká udalosť prvého sčítania obyvateľov Rímskej ríše, ale Pán Boh práve v tom čase zaostruje na inú udalosť – z Božieho pohľadu omnoho dôležitejšiu. Narodenie Spasiteľa. Nielen politika si našla týchto obyčajných ľudí – Jozefa a Máriu, ale aj Boh. Vianoce nám pripomínajú, že Boh viac ako na globálne udalosti zaostruje na tvoj a môj osobný príbeh života.

A tak si poďme vypočuť tú prvú vianočnú kázeň, ktorá bola a stále zostáva tou najkrajšou a najvzácnejšou.

Kázňový text: Lk 2, 10-11

Určite budete so mnou súhlasiť, že je  to zároveň aj najkratšia vianočná kázeň, povedaná bez komplikovaných slov. Môže ju pochopiť dieťa rovnako ako učenec. My sa dnes zameriame na slovíčko „VÁM“.

Sú už 2011-te Vianoce (aj keď treba povedať, že sa neoslavovali od začiatku existencie cirkvi), no aj napriek tomu smutní ďalej smútia, pijani ďalej pijú, manželstvá sa ďalej rozpadajú, mládež ďalej uniká do chemických rajov, chorí ďalej chorľavejú, hladní ďalej hladujú, ľudia ďalej umierajú, teroristi ďalej vybuchujú, vojny pokračujú aj napriek hospodárskej kríze...

Preto je namieste, že sa niektorí pýtajú  „čo teda priniesli Vianoce, ak sa ešte stále takéto veci dejú“?

Myslím si, že jedným z dôvodov toho, že sa tak málo od prvých Vianoc zmenilo je práve nesprávne pochopenie  toho krátkeho slovíčka – zámena v tejto vianočnej kázni – VÁM...

Veľmi často, keď v Biblii počujeme slovíčko Vám, zvykneme to pochopiť tak, že VÁM – teda nie mne, ale môjmu susedovi. Ten to potrebuje.

Ďalšou pravdou je, že  mnohí nevieme načo nám? Treba povedať, že aj pastieri, ktorí sa ako prví tešili z tejto vianočnej zvesti, nemali jasnú predstavu k čomu im treba Spasiteľa. Možno dúfali, že Spasiteľ, ktorého uvideli je konečne nový politický vodca a panovník, ktorý zvrhne Rimanov. A oni, keď sa raz prihlásia u dospelého Mesiáša a povedia – my sme sa ti ako prví boli pokloniť v maštali. Bolo vtedy, keď si bol ešte v exile a v ilegalite. Tvoji rodičia to môžu potvrdiť.  Možno dúfali, že sa stanú dvornými kráľovskými pastiermi a ich sociálna situácia sa konečne zmení.

Bolo vôbec treba Spasiteľa? Aj cisár Augustus  bol celkom dobrý. Priniesol na tú dobu celkom dobré ekonomické opatrenia a reformy.

Bratia a sestra, stále máme sklony hľadať príčiny problémov vo svete okolo nás, v iných ľuďoch a nie v nás. Keď Biblia zaostruje na príbehy jednotlivca, chce nám povedať, že Boh si všíma tvoj a môj osobný príbeh a aj v ňom je problém. Preto zvestuje prostredníctvom anjelov - VÁM sa narodil Spasiteľ.

V mnohých oblastiach sa svet od prvých Vianoc zmenil, ale hlboko vnútri sú stále rovnaké problémy. Sú to totiž problémy ľudského srdca a ľudskej viny. Ak by našou najväčšou núdzou bol nedostatok občianskej slobody, Boh by bol poslal revolucionára.

Ak by mohli svet k pozitívnemu zmeniť peniaze a ekonomické reformy, bol by poslal určite dobrého ekonóma, alebo by použil cisára Augusta.

Keď sa však Boh pozeral do ľudských sŕdc, vedel, že najväčšou potrebou človeka je odpustenie a znovu nájdenie Boha, a  tak posiela Spasiteľa Ježiša Krista.

Preto sa vám – mne i tebe narodil Spasiteľ. VÁM, ktorí ste zamotaní v hriechu a svojich sebeckých túžbach. VÁM, ktorí ste zasypaní horami previnení.

Nielen VÁM neveriacim a pohanom, ale aj VÁM kresťanom. Aj my potrebujeme zachrániť. Chceli sme konať dobro, ale napriek tomu konáme zlé. Apoštol Pavol veľmi úprimne volá: nerobím dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. Vôľu k dobrému síce mám, ale nemám síl to vykonať.

Slovíčko VÁM – v tej dobrej správe je v určitom zmysle i pokorujúce a preto pre mnohých neprijateľné. Znamená totižto, že aj ty si bez Boha stratený. Či si kresťan, alebo nekresťan. Všetci ho potrebujete – nielen na jednorázovú záchranu – ako servis a potom ďalšia prehliadka až po 100 000 km. Bez Spasiteľa sme pod Božím súdom. Bez Spasiteľa v tvojom živote si náchylný zničiť aj tento pozemský život a vzťahy tebe aj tvojim blízkym.

Je pravdou to, čo už včera bolo povedané – bez Ježiša Boha nedokážeme vnímať ani  počuť. Bez Spasiteľa sme voči Bohu hluchí. Bez Spasiteľa zostávame prázdny, aj keď sme zasypaní množstvom Vianočných darčekov a potešení. Preto je tak dôležité prijať aj to malé slovíčko z vianočnej zvesti – VÁM.  A spolu s ním aj tvojho osobného Spasiteľa. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok