ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2011
Úvod
História
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
20.3.2011 - 2. pôstna nedeľa

Text: Mk 1,21-28

Milí bratia a sestry!

Je sobota, mestečko Kafarnaum sa napĺňa tými, ktorí kráčajú tých svojich niekoľko povolených krokov do synagogy. Dôvody sú rôzne, podobné ako tie naše nedeľné.

Splniť predpis sviatočného dňa. Stretnúť známych a porozprávať sa. Vykonať tradíciu svojich rodičov a starých rodičov. Vypočuť si, čo by mal človek, ktorému život dal Boh, robiť. Ako by mal myslieť, rozprávať, konať.

Tie menej duchovné veci, ako pozorovať druhého, či je tam, čo má oblečené, či spieva správne a vie liturgiu, tie tu nebudem rozvádzať. Ale sú to veľmi podobné dôvody. Vtedy a dnes.

Dôvody soboty a nedele. A potom je tu ešte jeden dôvod. Snáď trochu nezvyčajný. Že človeka niečo priťahuje, niečo, čo si nevie vysvetliť. Ako svetlo nočného motýľa.Aj vtedy vošiel človek priťahovaný Ježišom, svetlom, ktorým jeho slová svietili túto sobotu inak ako tie predošlé, keď vyučoval kafarnaumský rabín. Viacerí prítomní, tak ako my dnes, ktorí tu sedíme, mali Boží obraz v sebe zamaľovaný čiernymi farbami.

Aj my sa ocitáme vo svojom živote v bludnom kruhu. Sú rôzne oblasti, v ktorých sme stratili Boží obraz. V ktorých obraz čistoty, bezmedznej lásky, nekonečnej milosti je zastretý nánosom dechtu.

Myslíme si, že sme slobodní a chceme byť slobodní v mnohých oblastiach. Nedovolíme, aby sa nám niekto miešal do života, do našich rozhodnutí, do nášho spôsobu, do našej slobody. Ani ja sa do nikoho nestarám, tak čo je komu do mňa, ako si žijem!

Je to predsa tak! Nie? Áno. Iba jednému človeku sa nevyhneme, aby sa do nás nestaral. Človeku, ktorý nás miluje, ktorému na nás záleží. Ktorý sa nemôže pozerať ako sa rútime do tmy, do zlých vecí, do problémov.

Nemôže sa pozerať ako si ničíme život, ako ničíme niečo tak hodnotné. Človek, ktorý nás miluje, nesie v sebe lásku i bolesť. Tá bolesť je tam vtedy, keď mu povieme: A čo ťa je do mňa? Otec? Čo sa do mňa stále staráš? Mama! Priateľ! Čo ťa do nás, Ježiši Nazaretský!?

Chceš nás trápiť? Viem, kto si. Si svätý. Tak nás obyčajných plesnivých ľudí nechaj na pokoji! A nepripomínaj nám našu špinu. Si svätý, s tebou nikto nechce súťažiť v dokonalosti. Nechaj si svoje nároky pravdy, lásky, odpustenia pre seba a nám daj pokoj!

Možno že si ako tí, ktorí nás potrebujú do svojich plánov, ale ako ľudia ich vôbec nezaujímame! Tvoj Boh je ľahostajný k našim problémom.

Chceš sa miešať do našich vlastných záležitostí? Už je neskoro! Už sme príliš zamotaní v pavučine, príliš hlboko v blate, príliš ďaleko v tme! Keď na nás teraz niekto myslí, je to len smrť. Tá si nás určite všimne!

Prišiel si nás zničiť, však? Nepáči sa ti náš obraz! Dávaš nám slobodu a chceš, aby sme tvoje zákony písali do srdca. S tým nepočítaj! Nepotrebujeme ich, máme svoje vlastné. Viem, že nás beztak pošleš do priepasti, kľudne, aj tak sa do nej rútime...

Všetci tu sme padlí, všetci, ktorí sme v tento svätý deň prišli, sme niečím posadnutí. Peniazmi, mocou, vlastnými záujmami, závisťou, prácou, deťmi, sme posadnutí sebou samými. A nikto sa do našich vecí starať nebude, rozumieš? Ani ty! Skončíš ako ten baránok na obetnom oltári, o to sa postaráme. Tak čo, pozeráš? Povedz niečo? Aspoň slovo!

Vtedy Ježiš prehovoril: Mlč! A výjdi z neho! Vtedy nečistý duch zalomcoval s tým mužom a zvolajúc silným hlasom, vyšiel z neho.

Uzdravenie v mestečku Kafarnaum bolo bolestivé pre toho, ktorý stratil obraz Boha v sebe, hoci to bola bolesť slobody a úľavy. Pre mnohých bolo toto uzdravenie možno aj pohoršujúce, napriek ich zbožnosti, ale veď každý vie, že v sobotu sa takáto práca robiť nemá...

Pre mnohých neuveriteľné, hoci prišli vyznať vieru. Priznať posadnutosť znamená pre každého bolesť, pohoršenie, nepredstaviteľnú vec. Veď mnohokrát je to našou identitou, mnohokrát sa nás táto posadnutosť v nejakej oblasti drží ako kliešť. A mnohokrát si toho kliešťa v sebe pestujeme a on nás vyciciava.

Ale stačí slovo.
Slovo lásky.
Slovo toho, ktorý sa do nás starať chce.
Slovo, ktoré dokáže preniknúť až do špiku a rozdeliť dušu a ducha, človeka od zla.
Je to slovo, ktoré odhodí našu falošnú identitu a vráti nám pravú tvár.
Našu tvár. Tvár Boha.
Jednoduché slovo.
Žiadna dlhá kázeň.
Ježiš Nazaretský má na to, aby prekonal to naše: A čo ti je do mňa?!

Je mu do nás veľa, je mu veľa do našich záležitostí a aj do našich posadnutostí. Chce, aby sme dostali zdravý rozum. Chce byť s nami a dať nám skutočnú slobodu a skutočnú lásku.

Je ochotný ísť do našej tmy, nášho blata, aj dnes, bol ochotný ísť na oltár obeti. A to práve preto, že niečo mu do nás bolo.

Ak sme niekomu ľahostajní, tak je to ten, ktorý nás rád nemá a dovolí nám rútiť sa do priepasti. Pán Ježiš Kristus to nie je. Amen! 


Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok