ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2013
Úvod
História
Kázne v r. 2013
Kázne v r. 2012
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2013
Kronika 2012
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk


Kázne v roku 2014

23.3.2014 - Tretia pôstna nedeľa 2014
stiahnuť pdf súbor

Kázňový text: Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo.   
A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe.    Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať.    Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal.  Tam teda položili Ježiša

Ján 19, 38-42a

Milí bratia a sestry, v živote občas užívame veci, ktoré nie sú naše. Jazdíme v požičanom aute, na lyžiach z požičovne, kupujeme za požičané peniaze,  bývame v prenajatom byte alebo píšeme v požičaným perom. Nie je na tom nič zvláštne.

A potom máme veľký zoznam vecí, pri ktorých   považujeme  za potrebné, aby boli naše. Oblečenie, zubná kefka, posteľ, obľúbená šálka. Do tejto skupiny vecí patrí aj ž hrob. Asi väčšina  skôr narodených majú aj svoj vlastný hrob. Nechcú to nechať na náhodu.
   
Vidíme, že hoci Pán Ježiš vedel vopred, že prišiel práve na to, aby zomrel, predsa si žiaden hrob nepripravil a touto vecou sa nezaťažoval.

Napokon vidíme, že sa o neho v tomto smere nepostarali ani jeho najvernejší učeníci – Peter, Ondrej a Ján... a dokonca ani jeho rodina.

O jeho pohreb sa postarali dvaja muži, na ktorých by sme to vopred vonkoncom nepovedali, že sa do tejto zainteresujú.

Obaja boli vysokopostavení a preto mohli veľa stratiť. Obaja sú nazvaní ako tajní učeníci Krista, pretože sa počas jeho pôsobenia hanbili priznať, že ich zaujal. Obaja sa báli pohŕdania, výsmechu a možno i problémov od ľudí z ich spoločenskej vrstvy.

Jozef z Arimatie bol vysoký židovský funkcionár. Jeden z členov židovskej rady, ktorá Ježiša odsúdila. S odvahou predstúpil pred Piláta a žiadal si Ježišove telo. Podľa židovského zvyku bolo možné vydať mŕtve telo odsúdenca len príbuzným alebo priateľom. Jozef sa nehanbí byť pokladaný za priateľa tohto prekliateho muža, ktorý zomrel smrťou, ktorá bola považovaná nielen Rimanmi, ale aj židmi za najpotupnejšiu.

Naviac, Jozef prenáša Ježišove telo do hrobu, ktorý mal pripravený pre seba a členov svojej rodiny. A takto ho prijíma do rodiny.
   
Druhým účastníkom Ježišovho pohrebu bol Nikodém – ďalší z tajných učeníkov. Kedysi prišiel za Ježišom potajomky. V tretej kapitole Jána je zachytené jeho nočné stretnutie s Ježišom a ich spoločný rozhovor.
   
Bol tiež členom židovskej veľrady a podobne ako Jozef z Arimatie teraz vystupuje z anonymity a priznáva sa k mŕtvemu odsúdencovi.

Je to len kratučká zmienka, ale nie je bezvýznamná. Nikodém stojí pri hrobe ako Ježišov priateľ a prináša mu to isté, ako jeden z mudrcov pri narodení – vonnú myrhu...

Táto krátka zmienka nám hovorí ešte jeden dôležitý fakt. Kedysi pri rozhovore s Ježišom tej reči o znovuzrodení veľmi nerozumel. Ale  fakt, že teraz pri Ježišovom hrobe stojí  znamená, že Ježišove slovo  do jeho srdca zapadlo a vykonalo svoju prácu.
   
Kým všetci učeníci utiekli aj včetne statočného a hrdinského Petra a jeho telo nechali napospas Rímskej vojenskej sile, pred tým ustráchaní a opatrní  tajní učeníci idú vyznavačsky za Pilátom a v tej veci konajú.

Je zaujímavá sledovať, ako Ježišov život a jeho smrť mení ľudí a stavia ich pred nové výzvy. A tak sa stáva, že tí, o ktorých by sme to nikdy nepovedali, sa v konkrétnych situáciách priznajú k Ježišovi Kristovi. Kým na druhej strane tí - na prvý pohľad najvernejší - zlyhajú. Na týchto dvoch mužoch sa demonštruje Ježišove slovo, ktoré povedal v tú noc Nikodémovi: Duch Boží veje kam chce...
   
Priznám sa, že keď čítam tento príbeh, títo dvaja muži ma zahanbujú. Vychádzajú z anonymity a priznávajú sa k JK vo veľmi vyhrotenej chvíli.

Nevieme, ako hlasovali v tú noc, keď Ježiša veľrada odsúdila? Možno sa zdržali, možno sa neozvali a  možno sa toho zasadnutia nezúčastnili. V každom prípade vtedy zlyhali. Hambili sa za neho, báli sa o seba.

Po Jeho smrti však už nezaváhali. Priznali sa k nemu. Ježišovmu zhanobenému telu prejavili obrovskú úctu.

Obaja títo vysokopostavení muži vložili veľmi veľa do hry – a to kvôli už mŕtvemu Ježišovi, o ktorom netušili, že bude potrebovať hrob len dva dni.
   
Mám pocit, že  my nie sme často ochotní podstúpiť oveľa menej  pre živého a prítomného Ježiša.

V škole, na pracoviskách  a často aj v kruhu rodiny zostávame so svojou vierou v anonymite. Svoj vzťah s Kristom skrývame, aby sme neboli označení svojimi priateľmi za čudných.

Nedeľu sme si urobili všedným dňom, pretože je to pre nás pohodlnejšie.
   
V rozhovoroch sa radšej vyhneme tomu, aby sme povedali, že v niektorých situáciách sa rozhodujeme tak, či onak preto, lebo si vážime Božie pravidlá – Kristove slová. Učme sa od týchto dvoch mužov, ako byť bez okázalých gest jeho nasledovníkmi. Amen!

Modlitba: Odpusť nám, Pane, že svoju vieru robíme tak často anonymnou, že sa  za Teba hanbíme a tak sa radíme k Tvojim tajným učeníkom. Zavej svojim Duchom aj do nášho života a dodaj nám odvahy, vernosti i lásky. Amen!


David Bázlik – zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok