ECAV Ružomberok
Kronika roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 3/2008 - Jedna jednoduchá veta

Človek, ako samostatne vnímajúca jednotka posudzuje veci inak ako iné jednotky. Žil by si pokojný život v presvedčení, že svoju existenciu má pevne podchytenú - v sebe samom. Svet zas žije podľa presne stanovených hraníc reálnosti a nereálnosti.

Ak do takého sveta - sveta, ktorý ponúka slobodu rozmýšľať, myslieť, cítiť, vlastniť  a všetko podobné - vpustíme spomínaného človeka, zmení sa. Jeho osobnosť mu určí presne ukončené body dobra a zla. Človek sa snaží učiť žiť.

Najskôr si určí podstaty kolobehu života - také tie nepodstatne podstatné faktory, ktoré ho budú na základe jeho vlastného rozhodnutia ovplyvňovať. Začne to priateľmi, koreňmi rodinných vzťahov, samotnou rodinou, životným štýlom, vierou, stanovením hodnôt  či názorov... Zároveň sa naučí tolerovať faktory iných a dokonca aj tých „iných“.

Na základe rozsiahleho skúmania zistí, čo má rád a čo naňho pôsobí negatívne. Preskáče pár kríz, aby sa naučil spoliehať sám na seba. Aby sa dokázal po páde postaviť a poučiť sa z neho. Spozná, kto ho vie dostať z najväčšieho dna. Dokonca, nielen kto vie, ale aj kto chce. Naučí sa ignorovať bolesť telesných zranení a častokrát aj tých pár duševných potláčať. Človek sa naučí vnímať, resp. nevnímať bolesť ako takú. Pochopí o čom je obeť pre druhých. Človek dovolí, aby ho sklamali, aby sa mal z čoho poučiť a poradiť iným.

Snaží sa približovať k dokonalosti. Možno sa zaľúbi. Do iného človeka, seba, či dokonca predmetu. Naučí sa odolávať láske a netúžiť.

Omotá si okolo prstov tých „správne prospešných“, hoci opovrhuje zlým. Keď sa rozhodne viac si nerobiť „ťažkú“ hlavu, naučí sa smiať. Smiať sa úprimne. Veď úprimný úsmev dá človeku viac, ako úsmev dokonalý. Každé ráno s úsmevom víta nový deň. Už len kvôli sebe, čo je zvláštne, lebo v dnešnom majetkom posadnutom svete plnom materialistov to robí plne nezištne. Teda vlastne aspoň navonok, pretože získava veľa. Získava seba a svoju hodnotu.

Každý večer si s pocitom pozitívnej naplnenosti opäť a opäť líha, teší sa na nové prebúdzanie. Najradšej má, keď svieti slnko. Neskrýva sa pred ním. Hrdo naň vycerí zuby a potom sa dlho pretekajú, kto žiari viac.

Napriek tomu, že človek pozná nekonečnosť tejto hry, radšej by upadol do slepoty, ako by nemal slnku dopriať túto krásne detskú zábavku. Veď, čo je krajšie ako keď sa slnko usmieva naplnené detskými iskričkami nádeje?!? Má rád aj dážď. Ani mu nenapadne sa skryť. Občas dovolí svojej ľudskosti a vyroní zopár dôsledkov duševnej nezmieriteľnosti a poplače si. Inokedy na daždi len tak nechá prečistiť nepodstatné zabudnuté a často aj bolestné pocity. Kvapky zmyjú všetko nechcené. Umožnia začať odznova. Dážď - prostriedok čistoty.

Človek je na seba obzvlášť hrdý, keď nahovorí dážď a slnko aby sa hrali spolu. Tieto protiklady vytvárajú spolu neodolateľne krásny efekt zázraku - dúhu. Prostriedok pokoja, zmierenia, zblíženia a novej nádeje.

Človek si myslí, že to dokázal sám. Ale dokázal oveľa viac - žije so svetom. Človek sa naučil upravovať si svet. Svoj svet. Áno, už je to jeho svet, lebo ho miluje. Je to výsledok tvrdej driny na celú večnosť. Svet sa už človeka tiež naučil upravovať a meniť. Vzájomne si patria. Vzniklo medzi nimi puto, ktoré naučilo človeka vážiť si vlastný život. Uvedomuje si, že svet môže meniť len kým si vlastný život chráni. Človek sa mení na človeka vďaka vlastnému „ ja “ a hlavne svetu.

Keď sa človek s usporiadaným životom konečne naučí cielene a správne žiť...až vtedy sa stane človekom.


Potom diabol v ľudsky usporiadanom, tvrdo vybojovanom, konečne váženom a harmonicky dokonalom živote povie: „VEZMI SI JABLKO...“.  A človek sa môže učiť topánky viazať odznova!

Lucia Hariňová
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok