ECAV Ružomberok
Kronika roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Kňazská správa za rok 2009 - biblický úvod
30.3.2010 - ECAV Ružomberok

Štyri pohľady kresťana v cirkvi

Piesne: 356, 264 (1.2. a 3.4.), 223
Text: Lk 6, 12-20

V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc. 13 Keď svitlo, zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich aj apoštolmi: 14 Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba Alfeovho, Šimona zvaného Horlivec, 16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 17 Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, 18 ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. 19 A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. 20 Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie.

Drahé sestry a bratia, chcem sa s vami podeliť o niekoľko užitočných pohľadov z miesta, na ktorom sa ako jednotlivci i ako cirkevný zbor nachádzame. A zároveň mojou túžbou je, aby sme sa o tých niekoľko pohľadov v praxi aj pokúsili. Budú to pohľady štyrmi rôznymi smermi: HORE, DO SEBA, OKOLO SEBA a VON. Som totiž presvedčený, že tieto štyri pohľady môžu mať veľmi pozitívny vplyv aj na smer, ktorým v osobnom živote, aj v živote cirkvi, budeme kráčať. Pomôžu nám efektívne budovať náš duchovný život a tiež vidieť naše úlohy, ktoré má Pán Cirkvi pre nás pripravené. A takto nasmerovaní môžeme byť užitočnými nástrojmi v Božích rukách. Budem vychádzať z biblického textu z ev. Lukáša zo 6. kapitoly, verše 12-20.

Pohľad hore – cesta na vrch

Ježiš vystupuje na vrch modliť sa a strávi celú noc so svojím Otcom. Táto Ježišova pravidelná cesta na vrch je i pre nás obrazom osobnému duchovného života, ale i výzvou tráviť čas v Božej blízkosti počas všedných dní, ale napríklad aj počas bohoslužieb, biblických hodín, a na rôznych spoločenstvách, ktoré sa stretávajú na pôde CZ.

Tu môžeme s radosťou konštatovať, že v CZ aj v uplynulom roku pribudli príležitosti, ktoré sú tou cestou na vrch a ktoré ponúkajú čas strávený v Božej blízkosti. Tento smer na vrch nie je pre nás vždy prirodzený. Tak ako naše telo pri výstupe na vrch potrebuje vynaložiť energiu, to isté platí aj o našom vnútornom človeku, ktorý stúpa do Božej blízkosti. Vystúpiť na vrch nás stojí námahu.

Myslím si, že vy, Ružomberčania, ste v tej fyzickej oblasti predsa len viac zdatní, ako ľudia na „dolniakoch“. Ale ako je to v tej duchovnej oblasti, to musí zhodnotiť každý sám za seba. Aj niektoré čísla, ktoré v kňazskej správe odznejú, budú určitým spôsobom vypovedať o našej ochote vystupovať na ten Boží vrch. Mnohokrát naša pohodlnosť víťazí nad dobrými úmyslami. Je totiž pohodlnejšie sedieť v teple obývačky, ako sedieť v mierne vychladenej kostolnej lavici.

Vertikálny vzťah je predpokladom toho, aby sme správne nazerali aj inými smermi. Pán Ježiš si uvedomoval potrebu vystupovať na vrch a byť s Otcom, aby mal silu i múdrosť pre svoju službu a všetky ostatné vzťahy, ktoré tvoril. Preto hovorí: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca... Ján 5,19. Preto je tento čas taký dôležitý aj pre náš život, vzťahy a prácu.

Cirkevný zbor je miestom, kde sa učíme pozerať nahor k Bohu, kde sme boli motivovaní byť v prítomnosti Toho, komu patrí dom cirkvi a aj stavba nášho života.

Pohľad do seba

Tým prvým vzťahom, ktorý v živote budujeme, je vzťah k sebe samému. Keď rozmýšľame o sebe, vtedy hľadíme smerom dovnútra. Tu treba povedať, že najlepšie a najostrejšie do seba vidíme, keď sme v Božej prítomnosti, v čase modlitby, v čase, keď čítame Jeho slovo. Keď totiž pozeráme na seba bez Boha, veľmi často sa dopúšťame dvoch chýb. Tú prvú robíme, keď sa pozeráme do seba a vidíme výraznejšie naše silné stránky, dobré vlastnosti a to všetko, čo sme pre druhých i Božiu cirkev urobili. Sme náchylní sa domnievať, že predsa máme mnoho zásluh a predností, kvôli ktorým nás má Boh rád, pre ktoré nám zachováva svoju priazeň.

Potrebujeme pochopiť a uveriť tomu, že nás Boh miluje nie preto, že si to zaslúžime, ale napriek tomu všetkému pre to, že je Bohom milosti. Neexistuje nič, čím by sme mohli prinútiť Pána Boha k tomu, aby nás miloval viac alebo menej. Toto poznanie nás chráni aj vo chvíľach, keď máme pred očami množstvo svojich slabostí, nedokonalostí a hriechov a niekto nám našepkáva, že si nezaslúžime Božiu lásku, priazeň a nie sme hodní novej šance. Pán Ježiš hľadal svoju sebaistotu v Božej blízkosti a preto bol slobodný od tlakov zo strany ľudí. Tak často nám chýba zdravá sebaistota a identita. Sme zmietaní ľudskými očakávaniami a požiadavkami.

A tak svoju hodnotu odvodzujeme od svojich schopností a zásluh. Toto poznanie Božej zvláštnej milosti by malo prežiariť našu prácu a život, aby Božia láska vyžarovala aj z nášho cirkevného zboru.

Pohľad okolo seba

V prečítanom texte si môžeme všimnúť, že hoci bol Ježiš veľmi spoločenským človekom a mal množstvo vzťahov, predsa dával veľký dôraz na okruh svojich priateľov – boli nimi 12 učeníci, s ktorými sa nielen priatelil a zdieľal väčšinu času, ale ich aj vyučoval a v mnohých prípadoch sa im aj zdôveroval so svojou radosťou, bolesťou i smútkom. Boh nás vložil do vzťahov, i svoju cirkev vybudoval na vzťahoch.

Nie je to spoločnosť, ktorej hlavným cieľom je zisk, či vybudovanie čo najväčšieho počtu nehnuteľností. Cirkev je miesto, kde budujeme spoločenstvo, v ktorom môžeme zdieľať svoj život i vieru. Je to spoločenstvo, ktoré nás bude sprevádzať od narodenia až po smrť. Keď sa pozeráme v cirkvi okolo seba, môžeme si uvedomiť, že Boh do svojho spoločenstva pozýva naozaj rôznych ľudí, ľudí rôznych pováh, vzdelania, rôznych svetov, ktoré sú z ľudského pohľadu niekedy až nezlučiteľné. Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme naozaj rôznorodú zmes ľudí. Ježiš bol po celý život obklopený ľuďmi, ktorí boli veľmi rozdielni.

Do Jeho spoločenstva patrili živnostníci, štátny úradník – vyberač daní, členovia odbojového hnutia, obchodník a možno i nezamestnaní. A predsa v Jeho prítomnosti títo všetci tvorili síce nie jednoduché, ale hlboké spoločenstvo. Úprimné a hlboké spoločenstvo je preto možné len v prítomnosti Ježiša Krista. V živote to bežne funguje tak, že akosi podvedome hľadáme ľudí, ktorí sú nám blízki, ktorí nám vyhovujú, ľudí rovnakých názorov aké máme my. Teda hľadáme ľudí, ktorí majú podobné názory na politiku, veci cirkvi, ktorí majú podobný vkus.

V spoločnosti sa preto ľudia spájajú napr. podľa záľub, ktoré zdieľajú. Golfový klub združuje hráčov tohoto športu, poľovnícky zväz poľovníkov, klub dôchodcov tých skôr narodených, vysokoškolský klub zase študentov. Boh však svojou zvláštnou obeťou dal možnosť rôznorodým ľuďom mať spoločnú vec – patriť do Božej rodiny vykúpených. Akosi príliš rýchlo zabúdame, že kresťanská cirkev bola prvou inštitúciou v svetových dejinách, ktorá postavila na spoločný základ židov aj pohanov, mužov a ženy, otrokov aj slobodných.

Kresťania ako prví zborili tieto vystavané hradby. Pavol to opisuje slovami: Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristu Ježiši stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. Milé sestry a bratia, keď sa v cirkvi pozrieme okolo seba, buďme Bohu vďační aj za tých, ktorí sú tak odlišní od nás, nie vždy nám vyhovujú ale môžu nám byť napriek tomu blízki. Ďakujme za to, že sme súčasťou úžasného Božieho projektu, cez ktorý Boh v tomto svete zjavuje svoju lásku a moc.

Pohľad von (misia)

V našom texte sa dozvedáme, že keď Ježiš zostúpil s učeníkmi na rovinu, slúžil veľkému množstvu vlastne neznámych ľudí.

Ak má byť náš duchovný život i život cirkvi skutočne biblický a vyvážený, potrebujeme sa pozerať a slúžiť aj smerom von. Cirkevné zbory i naše životy sú niekedy ako balón, ktorý priložíme k vodovodnej batérii a púšťame do neho vodu. Voda tečie a balón sa pomaly zväčšuje a nadobúda svoj tvar. Ale po určitom okamihu sa naplní a my buď z neho nejakú vodu vylejeme, alebo praskne. Ale ak doň vopred urobíme zopár dierok, balón môže naďalej absorbovať vodu. Môže ostať plný a zároveň vodu ďalej rozdávať. To je obraz nášho vzťahu k svojmu okoliu. Ježiš bol naplnený ľútosťou, keď videl utrápených a núdznych ľudí. Preto im slúžil. Služba núdznym bola jedným dôležitým rozmerom Ježišovho života. To, čo prijímal od Otca, dával ďalej. A to, čo robil Ježiš, by malo robiť aj Jeho telo – cirkev.

Rád citujem výrok Williama Templa (anglikánska cirkev), ktorý povedal, že cirkev je jedinou kooperatívnou spoločnosťou na svete, ktorá existuje pre dobro tých, ktorí nie sú jej členmi. Mnohokrát cirkevné zbory fungujú ako súkromné kluby určené pre dobro svojich členov. Nová zmluva nám predkladá model cirkvi, ktorej aktivity sú venované aj ľuďom okolo.( V Sk. si čítame o prvej cirkvi, ako sa ujímali chudobných, vdov a sirôt…)

V tejto oblasti máme veľký dlh – konkrétnejšie sa tomu budem venovať v sekcii diakonia. Zachovať si pred očami novozmluvný ideál nie je jednoduché. Všetci, ktorí pracujeme v cirkvi, z času na čas narazíme na vyčerpanie i sklamanie. Vtedy sme v pokušení vzdať sa ideálov, ktoré pred nás stavia Ježiš Kristus. Služba so sebou prináša osobné obete, stres i sklamanie, ktoré môžu vyčerpať aj tých najoddanejší pracovníkov v cirkvi.

Biblia však hovorí, že je požehnanejšie dávať než prijímať, hoci je to aj omnoho namáhavejšie. Služba pre iných sa nám môže zdať ako zbytočné odčerpávanie energie a prostriedkov. Opak je však pravdou. Môžeme to nazvať paradoxom viery. Ten, kto sa delí o lásku, je nakoniec obohatený a nie ochudobnený. To nie je len moja skúsenosť, ale skúsenosť mnohých z vás. Je preto užitočné urobiť reflexiu našej služby a smerovania cirkevného zboru.

Usilujme sa žiť vyvážený život, ako ho vidíme u Pána Ježiša Krista. V závere prečítaného odseku je napísané, že všetok zástup sa Ježiša snažil dotknúť, lebo z Neho vychádzala Božia moc, ktorá liečila. Som presvedčený, že je to opäť obraz aj pre cirkev, ktorá je Kristovým telom. Ak budeme žiť vyvážený život v prítomnosti Božej, mnohí budú prichádzať, aby sa napili z tej vody života, ktorá bude vyvierať aj z nás. Budú prichádzať, aby boli dotknutí Božou mocou a láskou a prostredníctvom vzťahov i uzdravení. Amen!

David Bázlik - zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok