ECAV Ružomberok
Kronika roku 2011
Úvod
História
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Memorandum národa slovenského a vznik slovenských gymnázií
13.6.2011 - www.ecav.sk

Na zhromaždení slovenskej inteligencie v Turčianskom Sv. Martine 6. – 7. júna 1861 bolo prijaté Memorandum národa slovenského – programový dokument, ktorý obsahoval základné štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

Na úvod zhromaždenia, na ktorom sa zúčastnilo vyše päťtisíc Slovákov, sa pred martinským evanjelickým kostolom uskutočnili služby Božie, kde kázal martinský farár Jozef Horváth. Počas nepriaznivého počasia memorandové zhromaždenie rokovalo v evanjelickom chráme.

V júli poverení vyslanci na čele s Jánom Franciscim memorandum predložili podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tisovi, ten naň však nereagoval, lebo panovník v auguste 1861 uhorský snem rozpustil. V decembri 1861 preto deputácia pod vedením Štefana Moysesa predložila cisárovi Františkovi Jozefovi I. Memorandum spolu s konkretizáciou v otázke postavenie Okolia v rámci Uhorska a jeho vnútornej správy.

Viedeň však Slovákom splnila len niektoré požiadavky: povolila im založiť Maticu slovenskú (MS) a dve slovenské gymnáziá: evanjelické osemročné gymnázium vo Veľkej Revúcej (1862) a štvorročné evanjelické gymnázium v Turčianskom Sv. Martine (1867). V roku 1869 bolo založené aj štvortriedne reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom. Zásluhou Štefana Moysesa sa podarilo na krátky čas poslovenčiť gymnázium v Banskej Bystrici.

Uvedené slovenské stredné cirkevné školy fungovali bez podpory štátu. Staral sa o nich patronát na čele s výborom, ktorý viedol správca (predseda). Patronát mal na starosti materiálne zabezpečenie školy. Predsedami patronátov boli významné osobnosti slovenského národného života.

Osemročné slovenské evanjelické gymnázium vo vtedajšej Veľkej Revúcej bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Škola mohla existovať len vďaka zbierkam a darom slovenského národa. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch Latinákovho domu, ktorý neskôr gymnázium odkúpilo. Na čele patronátneho výboru a hlavným dozorcom školy boli postupne Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a opäť Štefan Marko Daxner. Výraznou postavou profesorského zboru bol všestranný pedagóg Ivan Branislav Zoch, ktorý bol priekopníkom vo vyučovaní telesnej výchovy u nás a vo vtedajšom Uhorsku vôbec. Bol aj autorom prvej slovenskej učebnice fyziky pre gymnáziá. Na gymnáziu sa vyučovala slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, matematika, dejepis a fyzika. Za 12 rokov trvania tu študovalo 566 žiakov, z toho 20 z Čiech a Moravy. Z mnohých neskôr vyrástli uznávaní ľudovo-výchovní a kultúrno-vedeckí pracovníci, básnici a spisovatelia, napr. Martin Kukučín, Koloman Banšell, Ľudovít Rizner, Samo Bodický a ďalší. Prvé maturity v slovenskom jazyku sa tu konali v roku 1868. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovania panslavistických myšlienok gymnázium 20. augusta 1874 násilne zatvorili.

Nižšie slovenské patronátne gymnázium v Turčianskom Sv. Martine sa podarilo otvoriť zásluhou evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho v školskom roku 1866/67. Jeho správcom sa stal Viliam Pauliny-Tóth. Gymnázium otvorili 1. septembra 1867 s prípravnou, prvou a druhou triedou. V školskom roku 1869/70 bolo už štvortriedne. Vychovávalo žiakov v materinskom jazyku, v demokratickom, slovanskom a národnom duchu. Malo prevažne humanitný charakter. Dosahovali sa na ňom veľmi dobré výchovné a vyučovacie výsledky, no napriek tomu rozšíriť gymnázium na osemtriedne sa už nepodarilo. Rakúsko-uhorská vláda ho 31. januára 1875 zrušila a jeho majetok zhabala. Martinské patronátne gymnázium za 8 rokov trvania navštevovalo vyše 600 žiakov zo vtedajšieho Horného Uhorska z rodín slovenskej buržoáznej inteligencie, maloburžoáznych i roľníckych rodín. Zväčša to boli chudobní chlapci, ktorým sa poskytovali zľavy zo školského a alumnického (stravovacieho) poplatku a niektorí dostávali aj štipendiá. V martinskom gymnáziu pôsobili poprední slovenskí profesori, ako bol Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Ján Dérer, Ján Kadavý. Podľa učebného plánu sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, slovenčina, maďarčina, nemčina, zemepis, dejepis, počty, prírodopis, fyzika, chémia, telocvik, krasopis, kreslenie a spev.

Slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom založili 3. októbra 1869 a bolo jediným reálnym gymnáziom v uhorskej školskej sústave. Pôsobil tu kvalitný profesorský zbor, prekladateľ a publicista Samuel Zachej, rímskokatolícky kňaz a spisovateľ Gabriel Zaymus, lekár a prírodovedec Matej Korauš a iní. V gymnáziu študovali viacerí predstavitelia slovenského národného života a kultúry, napr. spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. V učebnom pláne sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín. Úrady ho zatvorili 30. decembra 1874. Zdroj: TASR; doplnené -eš-


www.ecav.sk
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok