ECAV Ružomberok
Kronika roku 2011
Úvod
História
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 2/2011 - Ako prvé sa ozvali hlasy z Liskovej
27.10.2011 - ECAV Ružomberok


Snaha o založenie a obnovenie evanjelického zboru po dlhodobej rekatolizácii vyšla práve z Liskovej. Boli to hlasy tamojších evanjelikov, a to v rokoch 1846 – 1847, keď liskovskí evanjelici išli do Ružomberka za pánom Jureckým, „aby sa ich ujali a aby sa cirkev so školou v Ružomberku zriadila“. Ale revolučné roky túto snahu liskovských evanjelikov prekazili.

Druhý pokus o založenie cirkevného zboru v Ružomberku, bola snaha ružomberských mešťanov, ktorí sa stretli u urodzeného pána Antona Dobáka v roku 1857 a dôstojný pán farár z Nemeckej Ľupče Adam Philadelphy im v jeho dome prislúžil velebnú sviatosť Večere Pánovej. Toto je pravdepodobne prvý údaj o bohoslužobnom úkone evanjelikov na pôde Ružomberka po viac ako 150 rokoch, s výnimkou pohrebov.

Tretí pokus vyšiel opäť z Liskovej, kedy sa tamojší evanjelici pokúsili v roku 1861 o prosbopis na vyššie úrady. Neúspešne. Štvrtý pokus – 31. júl roku 1864. V dome Makovických na dnešnej Podhore sa stretli šestnásti zástupcovia myšlienky samostatného evanjelického zboru v Ružomberku. Tento výbor vydal hárky, kde sa mali evanjelici svojimi podpismi a finančným príspevkom prihlásiť za členov nádejného nového cirkevného zboru. (Čo sa týka cirkevného príspevku, bolo by snáď zaujímavé napísať aj o tom, akým spôsobom finfancovanie zboru a cirkvi v tých rokoch a časoch fungovalo. Možno niekedy nabudúce.) V Ružomberku sa prihlásilo 34 rodín, spolu 120 členov a dali dokopy 2510 zlatých. V Liskovej sa prihlásilo 35 rodín, spolu 199 členov a prispeli sumou 187 zlatých, v Ľubochni 14 rodín, spolu 46 členov a prispeli sumou 40 zlatých. S týmito hárkami bola podaná žiadosť na stoličnú komisiu, ktorá sa o rok zišla, kde inde ako u Petra Makovického.

Celá akcia však bola neúspešná a výsledok takmer žiadny. Hovorím takmer, pretože od tejto udalosti sa začali evanjelické Služby Božie konať každú nedeľu v dome Petra Makovického. Vykonával ich učiteľ, ktorý učil v škole v Nemeckej Ľupči, ale býval u Makovických. Podľa spomienok účastníkov, sa služby Božie konali s klavírnym sprievodom a kázne boli čítané z vydanej zbierky kázní bývalého mikulášskeho farára, seniora liptovského seniorátu Matúša Blahu. Takto sa ružomberskí evanjelici stretávali na Službách Božích až do roku 1971.

Po ďalších neúspešných pokusoch (nebolo ich málo) ružomberských evanjelikov bol konečne po deviatich rokoch zvolaný konvent do Ružomberka dňa 16. marca 1873, na ktorom bol vyhlásený samostatný evanjelický cirkevný zbor v Ružomberku s bohoslužobnou rečou slovenskou. Začala sa riešiť otázka farára alebo kaplána, učiteľa, modlitebne, či chrámu. Základný kameň evanjelického chrámu bol tak posvätený 23. júna 1873. Novozvoleným farárom zboru sa stal Ján Drahotín Makovický. Posviacka nového chrámu sa uskutočnila 7. decembra 1873 za prítomnosti viacerých dozorcov, farárov, seniorov a samozrejme superintendenta (biskupa) Ľudovíta Gedulyho, ktorý sa v kázni veriacim ružomberčanom prihovoril na text z evanjelia Lukáša: „Neboj se, maličké stádce...“. Poukázal na príklad ružomberských evanjelikov v minulosti a na to, že Pán Boh nedá zahynúť verným.

Potom v rámci tejto slávnosti bol do úradu zborového farára uvedený Ján Drahotín Makovický, a boli prislúžené obidve sviatosti, Večera Pánova, ktorú prisluhoval oravský senior Novák a prvý krst vykonal paludzský farár Kmeti, trnovecký farár Lehotský uviedol šestonedieľku. Obe sviatosti boli prisluhované symbolicky v deň, keď ružomberskí evanjelici prvýkrát vstupovali do svojho chrámu v obrodenom cirkevnom zbore. Po záverečnom požehnaní superintendenta Gedulyho ľud s chrámu odchádzal s piesňou „Nuž Bohu děkujme...“

Zaujímavosťou je, že služby Božie sa konali bez organa, keďže zatiaľ neboli financie po dostavaní chrámu, ale spev viedol vtedy na Liptove vychýrený mikulášsko-vrbický zborový spevokol. Na tejto slávnosti zaspieval aj chorál, zložený len na túto príležitosť konseniorom Batlíkom, ktorý tak vyhovel prosbe Ružomberčanov. Tuto bol náš evanjelický cirkevný zbor v Ružomberku na začiatku svojej histórie v novodobých dejinách.

Zbor so svojím farárom Jánom Drahotínom, dozorcom Petrom, pokladníkom Danielom, všetci z rodiny Makovických, s necelými päťsto členmi z Ružomberka, Liskovej, Štiavnice a Ľubochne a s novým chrámom, kde sa stretávali k Božiemu slovu a prijímaniu sviatostí s vernosťou a vierou v srdci. Makovickí i mnohí ďalší ružomberskí evanjelici boli svojho času úžasne vytrvalí, obetaví ľudia, ktorí boli verní svojmu cieľu za každých okolností. Veď išlo o Božie dielo! Ich viera a vytrvalosť bola po mnohých neúspešných pokusoch a 27 rokoch snaženia odmenená Božím požehnaním, kedy prvýkrát po dvesto rokoch v Ružomberku zaznelo Božie slovo v preplnenom novom evanjelickom chráme.

Dúfam, že ich viera s akou išli do toho, ich vytrvalosť a boj o duchovné veci i o veci slúžiace ľuďom, je pre nás príkladom a inšpiráciou. Všimnite si, iniciatíva nešla od farára /žiadneho nemali, aj keď ich farárom bol farár ľupčiansky/, ale od ľudí, ktorým záležalo na tom, byť vo svojom, mať svoje a slúžiť nielen svojim, ale celému mestu, ba celému Liptovu.

A tak, povzbudzujem všetkých vás, ktorí akýmkoľvek spôsobom slúžite pre svoj cirkevný zbor, pre nás všetkých: buďte aj naďalej iniciatívni, vytrvalí, verní v službe, ktorú ste prijali od Boha, svojho Pána, ako službu pre Neho. Slúžme spoločne na svojom, pre svojich a buďme vzorom a pomocou nielen svojim, ale celému mestu, obci i okoliu. Nech všetkých vás, verných a vytrvalých, žehná Pán vo vašom – v našom spoločenstve cirkevného zboru!

Podľa publikácie „...A napodobňujme ich vieru“, ktorú pripravili Peter Vítek a Karol Dzuriak a ktorú vydalo naše občianske združenie Vladimíra Pavla Čobrdu spracovala Ilona Bázliková Knihu, ktorá nám podáva obraz o evanjelikoch v Ružomberku i okolí v minulosti dávnej i nedávnej, si môžete stále zakúpiť na farskom úrade. Jej cena je 8,eur. Podľa viacerých publikácií spracovala Ilona Bázliková


ECAV Ružomberok
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok