ECAV Ružomberok
Kronika roku 2012
Úvod
História
Kázne v r. 2012
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2012
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Janko Matúška
15.1.2012 - www.ecav.sk

Janko Vlastimil Matúška, štúrovský básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny, zomrel v Dolnom Kubíne 11. januára 1877 − pred 135 rokmi.

Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou činnosťou počas štúdií na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho ovplyvnil prednáškami Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848 − 1849 sa však tvorivo odmlčal.

Na pôde evanjelického lýcea sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svatý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) nedosiahli umeleckú úroveň jeho poézie.

Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1839 − 1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848 − 1849 spoluorganizoval Slovenské povstanie na Orave, na jar 1849 sa ukrýval pred maďarskými jednotkami, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej.

V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, v milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!

Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844). Slová hymny zapísal Viliam Pauliny do malého zápisníka pod pôvodným názvom „Prešporský Slowáci, budauci Lewočané“. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine „je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulinymu ďakovať, že tak urobil. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny".

Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá strofa tejto básne – piesne (s upraveným textom „zastavme sa, bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny. Dnes sú prvé dve strofy s textom „zastavme ich, bratia" (v inom zápise piesne bolo „postavme = nebojme sa, bratia“) slovenskou štátnou hymnou podľa zákona č. 63/1993 Zb.

obr

www.ecav.sk
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok