ECAV Ružomberok
Kronika roku 2012
Úvod
História
Kázne v r. 2012
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2012
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Biblický úvod ku Kňazskej správe za rok 2011
5.3.2012 - ECAV Ružomberok

Biblický úvod: Ježiš sedel pri po­klad­nici a pri­zeral sa, ako ľud hádže peniaze do po­klad­nice. Mnohí bohatí hádzali mnoho.  Prišla aj chudob­ná vdova a vhodila dva haliere, to jest kod­rant. Tu za­volal si učeníkov a po­vedal im: V prav­de vám hovorím: Táto chudob­ná vdova vhodila viac ako všet­ci, ktorí hádzali do po­klad­nice. Lebo všet­ci hádzali z pre­byt­ku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všet­ko, čo mala, celý svoj majetok.

Milé sestry a bratia v Kristu!

Téma „financie“ hýbe našou spoločnosťou viac, ako v predchádzajúcich rokoch. Asi najčastejším prívlastkom peňazí bol výraz chýbajúce. O financiách sa najčastejšie hovorilo  ako o chýbajúcich. Chýbali v štátnej pokladnici, v rôznych rezortoch, chýbajú v podnikoch, na výplatných páskach, a tým pádom aj v domácnostiach a  rodinách.

Možno si hovoríte, ak sa všetko okolo nás točí okolo peňazí,   musíme o peniazoch hovoriť ešte aj v kostole? Ja osobne si myslím, že je to potrebné a užitočné. Totižto možno si ani neuvedomujeme fakt, že náš vzťah k peniazom vypovedá o našom vzťahu k Bohu niekedy viditeľnejšie, ako naše slová či gestá. Za zmienku stojí aj fakt, že Pán Ježiš Kristus venoval téme peňazí viac priestoru ako slovám napr. o nebi. Aj v prečítanom texte sa tejto téme venuje.

V roku 1905 Albert Einstein po prvý krát publikoval svoju špeciálnu teóriu relativity. Pojednávala o tom, že veľkosť predmetov i hmotnosť nie je stále rovnaká, je relatívna - závisia aj od rýchlosti...

Ale po prečítaní tohto textu mám pocit, že to nebol Einstein, kto prvý prišiel s teóriou relativity, ale Pán Ježiš minimálne v tomto príbehu o nej pojednáva . Dva haliere môžu byť za určitých okolností viac ako stovky strieborných. Tento príbeh je aj o tom, že dva haliere môžu byť spôsobom, ako si uctiť Pána Boha.
   
Sú tu spomenutí bohatí a vplyvní ľudia so svojimi štedrými darmi a v protiklade k nim bezvýznamná chudobná vdova so svojimi dvoma haliermi. Obe strany svojim darcovstvom vyjadrili svoj postoj a svoju úctu voči Bohu.

Odkiaľ vlastne vieme, koľko vhadzovali boháči, o ktorých evanjelista hovorí, že hádzali mnoho? Odkiaľ vieme, koľko dala vdova? Chrámová prax bola taká, že darca vždy pred vhodením oznamoval sumu kňazovi, ktorý bol za pokladňu zodpovedný a ten ju potom nahlas zverejnil.

Vdova vhodila dva medené peniaze, každý v hodnote, za ktorú si človek mohol kúpiť niečo drobné na jedenie. Keby si žena povedala: jeden Bohu a jeden mne, už aj tak by bola mimoriadne štedrá. Ale ona obetuje obidve mince. V texte je použité slovo bios – biologický život. Svojim počinom dáva na vedomie, že so všetkým, čo má, patrí Bohu. Vie, že má bohatého Otca, ktorý jej pridá, čo potrebuje. Takto prakticky vyjadruje slová, ktoré Pán Ježiš povedal len nedávno, keď hovoril o svojej smrti: Kto stratí svoj život-BIOS pre Boha, ten ho získa.

Napokon sa dotýka aj témy významnosti a dôležitosti... Dva haliere z pohľadu tých bohatých darcov neznamenajú nič, ale v Ježišových očiach znamenajú veľký čin viery, ktorý nebude zabudnutý. A dôkazom toho je to, že tento príbeh máme v evanjeliách.

Chcem dnes povzbudiť všetkých vás, ktorí ste v uplynulom roku, ktorý bol poznamenaný krízou venovali zo svojho neveľkého príjmu, či dôchodku ten svoj „kodrant“, tie svoje „dva haliere“ , ktorí ste napriek nedostatku času venovali svoj posledný voľný čas pre službu v tomto zbore. Je to čin viery, ktorý nebude zabudnutý. A je to zároveň spôsob, akým ste si uctili Pána Boha a dali ste najavo, že je pre vás dôležitý.

Na druhej strane si musíme v pokore uvedomiť aj to, že v našom živote sú oblasti, kedy sme Bohu  nedali takmer nič, alebo sme Mu dali len to, čo nám zostalo.  Boh pre nás obetoval to najlepšie a najvzácnejšie – svojho SYNA, a sú chvíle, kedy aj On čaká, že my niečo obetujeme. A majme na mysli, že obeť vždy bolí.

Obeťou je, keď dám z toho, čoho nemám nazvyš /peniaze, čas, ochota, sily/. Obeť boháčov, ktorých Ježiš sledoval nebola obeťou. Obeť určitým spôsobom vždy bolí a ich nebolelo nič.  Naopak mali pocit záslužnosti a dôležitosti.

Obeťou je napríklad to, keď mamička po všetkých prácach okolo domácnosti a detí namiesto zaslúženého oddychu si pripraví  lekciu na vyučovanie  Detskej besiedky. Obeťou je to, keď muž namiesto sobotnej lyžovačky ide pomôcť svojmu kolegovi na stavbu. Obeťou je i to, keď unavený otec namiesto relaxu pri telke a futbalovom zápase sa rozhodne venovať čas svojmu synovi, či dcére a prečíta im rozprávku pred spaním. Obeťou je, keď žena v sobotu opustí nepoupratovaný byť, aby išla na brigádu - pomôcť napríklad s upratovaním kostola. Obeťou je, keď  vdova pozve na obed toho, komu to dobre padne. Obeťou je venovanie svojho posledného voľného času osamelému človeku, ktorý ten rozhovor potrebuje. A viem, že každý z vás by ste ešte niečo do tohto zoznamu vedeli pridať.

Ďakujme dnes za tých, ktorí v uplynulom roku v tomto CZ Božie výzvy k obeti postrehli, ich využili a nezaváhali. A na druhej strane, ak si uvedomíme, že sme si príliš veľa nechali pre seba a tak sa vyhli  obeti, prosme o odpustenie a zároveň i odvahu, aby sme pri výzvach, ktoré pre nás Pán Boh pripravil nabudúce už nezaváhali. Amen!

ECAV Ružomberok
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok