Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


25.3.2005 - Veľký Piatok

Text: Ján 19, 28-30:  „Dokonané!“

Milí bratia a sestry!

V uplynulých dňoch sme si so staršími deťmi na náboženstve i s dospelými na biblickej hodine priblížili Ježišovo utrpenie a smrť z lekárskeho hľadiska. Líčenie krutostí bičovania a ukrižovania zrejme v každom vzbudí súcit alebo aspoň pohnutie. Zmienenú tému sme si však nepreberali preto, aby došlo k pôsobeniu na city, ale kvôli tomu, aby sme vnímali hĺbku Pánovho utrpenia, aby nám slová: Ježiš trpel a bol ukrižovaný - nezneli ako ošúchaná fráza; ale mohli sme si uvedomiť, že Ježišova smrť má súvis so životom každého človeka, aj všetkých nás, tu zhromaždených.

Ani dnes nám nezneli pašie, aby nás dojali, rozcitliveli, hoci za slzy sa niet čo hanbiť. Evanjeliá nie sú napísané preto, aby nás rozplakali, ale aby sme tomu o čom a o Kom svedčia, uverili. Jánovo evanjelium hovorí: „Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a - veriac - aby ste mali život v Jeho mene“ (J 20,31).

Ježišova smrť súvisí s mojím/tvojím životom. V 2. Liste Korintským (5,19)  čítame: „Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia.“ Obeť nevinného Ježišovho života platí raz navždy - ako zaplatená pokuta za hriechy všetkých ľudí - tých, ktorí historicky žili pred Ježišom z Nazareta, pre Jeho súčasníkov ale tiež pre nás súdobých ľudí. Uveriť v Boha, v Ježiša Krista znamená - okrem iného - v pokore uznať, že zmysel Ježišovej smrti sa týka mňa osobne - a to aj napriek tomu, že to presahuje moju logiku. Veď mnohí sa nazdávajú: Čo už len ja mám s Ježišovou smrťou? - Veď keď On zomrel, ja som ešte nežil...  Áno, presahuje to našu  logiku, a predsa má Ježišova smrť súvis so životom každého človeka. Ona nie je len historickým faktom, ktorý sa udial, keď Palestínu spravoval Pontský Pilát - zástupca rímskeho cisára (Tiberia) v tejto krajine. Ježišova smrť je historickou skutočnosťou, ale predovšetkým nádejou tvojho/môjho života. Veď Ježiš zomrel - dobrovoľne prijal trest aj za moje hriechy (brat - sestra, ty si tam doplň svoje meno), obetoval sa za hriechy, ktoré ma tiahnu do záhuby. Som to ja, kto potrebuje odpustenie, kto potrebuje veriť, že krv dobrovoľného, bezplatného darcu z transfúznej stanice Golgota ma zachraňuje pred Božím súdom, pred večnou záhubou. Ježišova smrť nás nechce dojať, pôsobiť na naše city, ale spôsobiť, aby sme verili Kristovi.

Ježiš zomrel za mňa, za teba, ale som to ja, si to ty, kto tomu potrebuje veriť, kto to potrebuje s vďakou prijímať. Ježiš zomrel pre našu záchranu - za nás, namiesto nás, ale my potrebujeme veriť. Nejeden človek to dnes prekrúca. Nemálo ľudí žije v omyle, že zachrániť sa vedia aj sami, ale veriť, modliť sa môžu za nich vraj aj iní. Pritom platí úplný opak: Zachrániť ťa/mňa môže len niekto iný - Ježiš Kristus, ale veriť Mu, ďakovať Mu za spásu, to je tvoja/moja úloha.

(Bruno Ferrero) spomína muža, ktorý vždy hovorieval svojej žene: „Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“ Priateľom vravieval: „Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch!“ Raz v noci sa mu prisnil sen, že so svojou ženou stál (onen  chlapík) pred bránou neba. Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene: „Ty môžeš vojsť za obidvoch.“ Žena vošla a brána sa zatvorila. Muž sa prestrašený prebudil. Ako jeho strach však bolo väčšie prekvapenie jeho ženy, keď jej v nedeľu hovorí: „Dnes idem do kostola s tebou.“ - Pochopil: Ježiš zomrel namiesto mňa,  ale som to ja,  kto tomu potrebuje veriť, kto to potrebuje s vďakou prijímať.

 Veriť Bohu, prejavovať Mu vďačnosť a ľuďom lásku a pomoc - v tom nás nik nezastúpi. Pre naše spasenie však všetko vykonal Ježiš Kristus. Visiac na kríži, obetujúc svoj nevinný život aj za moje/tvoje hriechy, Pán vraví: „Dokonané!“

„Dokonané!“ nie je povzdych úľavy - úľavné konštatovanie: Už to mám za sebou.
„Dokonané!“ nie je ani prejavom rezignácie: Už nemôžem ďalej. Nie sú to slová rezignujúceho trpiteľa.
„Dokonané!“ nie je ani sebavedomé prehlásenie: Zvládol som to - finito!

Ježišovo: „Dokonané!“ je víťazná zvesť, že Pán Ježiš nezostal so záchranou nás hriešnych kdesi v polovici cesty, ale dotiahol záchrannú akciu až do konca. Mohol cúvnuť, mohol nás nechať v hriechu, mohol dopustiť, aby sme boli Bohom spravodlivo potrestaní a naveky odsúdení za naše neprávosti. Ježiš to mohol s našou záchranou len skúsiť a zostať v polovičke cesty trýzne a obete, ktorá Mu bola určená podľa proroctiev Písma (napr. Iz 53. kap.), ale Ježiš došiel až na koniec. Jeho: „Dokonané!“ je poslušným raportom - hlásením hore: Nebeský Otče, poslanie, ktoré si mi zveril, som vykonal, naplnil. Ježišovo: „Dokonané!“ je aj hlásením nám - dolu: To, prečo som bol poslaný na svet sa stalo skutočnosťou. - Dovŕšilo sa na kríži. Dielo záchrany hriešnikov je dokonané! Už nič nechýba k tvojej spáse, človeče! Všetko potrebné k pravému životu, je tu. Nechci k tomu niečo pridávať, čosi na tom vylepšovať. Je dokonané!

Teológ Jan Štefan píše: Dokonané! - To platí pre teba i pre mňa, či už sa náš život vydarí, alebo nevydarí, či po sebe zanecháme torzá, alebo zobrané spisy, svetlú pamiatku v mysliach a srdciach ľudí, alebo iba pomníček na cintoríne, ktorý nik nenavštevuje. Môžeme sa domnievať, že vo svete a v cirkvi je všetko nedokonalé a nedovŕšené, že Božie zasľúbenia sa nenaplnili a naše ľudské túžby nesplnili. Nad všetkým ľudským snažením, nedokonalosťou a hriechami znie (Ježišovo): Dokonané! Nemáme, nesmieme, nemôžeme zo svojej strany urobiť nič iné - ako (Ježišovmu): Dokonané! pritakať, súhlasiť s ním, zložiť v ňom svoju vieru a čerpať z neho svoju lásku a nádej, urobiť ho silou svojich dní, dobrých i zlých.

Vzkriesenie Krista ukázalo, že „Dokonané!“ neznamená koniec Ježišovho života (Pán bol mŕtvy iba 3 dni), ale dovŕšenie Božieho plánu našej záchrany - spásy hriešnikov. Všetko, čo bolo potrebné k zmiereniu hriešnych ľudí s Bohom, sa už stalo. A tak Ježišovo: „Dokonané!“ - Jeho obeť - je pečaťou na Božom dekréte o zmierení, ktorým sa otvára nádej pre každého človeka.

Evanjeliá boli napísané nie, aby nás rozcítili, ale aby sme ich svedectvu verili. Ježišovo: „Dokonané!“ je pozvaním k viere, pozvaním vďačne prijať to najlepšie, čo sa nám môže dostať, čo z milosti Ježiša Krista smieme mať. Amen.

Pramene:
Luděk Rejchrt: Postila (vyd. Pierot, Praha 2004);
Luděk Rejchrt - kázne  z 18.4. 2003 a z 9.4. 2004 povedané v zbore ČCE v Prahe - Braníku ( http://branik.evangnet.cz );
Bruno Ferrero: Kruhy na vode (vyd. Don Bosco, Bratislava 2002);
Jan Štefan: vyvýšení Syna člověka (vyd. Zdeněk Susa, Středokluky 1996);
Jan Keřkovský: Pozvánka pro nezasloužilé, naklad. Mlýn, Třebenice 2001.
 

späť