Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


5.5.2005 - Vstúpenie Krista Pána

Lukáš 24,51-52: “A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. A oni klaňali sa Mu.“

Zjavenie 1,4a.5-6: „Milosť vám a pokoj od ... Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a učinil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu buď sláva a vláda na veky vekov! Amen.“

Milí: bratia a sestry!

Cieľom kresťanských sviatkov je ozrejmiť: Kto je Ježiš Kristus? a Kým je Ježiš Kristus pre nás?

Čo sa dozvedáme o Ježišovi prostredníctvom sviatku Vstúpenia? - Prv ako prídeme k odpovedi si povedzme, čo sa o Ježišovi nedozvedáme, ako Vstúpenie nemáme chápať:

Nemáme ho chápať ako Ježišov útek od učeníkov. Vstúpenie nehovorí o tom, že by bol Ježiš dezertérom, že by nás opustil -  ponechal vo svete ako siroty (J 14,18). Vstúpením nás Ježiš neopustil, ale ujal sa moci, ktorá Mu je daná na nebi i na zemi (Mt 28,16-20).

Sviatok Vstúpenia o Ježišovi hovorí, že vládne, že má svet i náš život pod kontrolou. Boh sa vzkriesením priznal k tomu, čo Ježiš učil a konal a vstúpením Ho povýšil za Jeho vernosť. Vstúpenie na nebo je povýšením Ježiša za Jeho vernosť. Hovorí, že ako verný svedok a prvý vzkriesený, ktorý viac neumiera, dostal od Boha vládu nad celým svetom.

Pojmu „nebo“ pri Vstúpení nerozumejme  ako astronomicko - atmosferickej skutočnosti - ako označeniu vesmíru. Keď vravíme, že Ježiš vstúpil na nebo - pod nebom chápeme vyšší životný poriadok, odlišný od poriadku tohto sveta, Božiu slávu, vznešenosť, zvrchovanosť.

Vstúpenie Ježiša Krista na nebo hovorí, že vzkriesenému Ježišovi bola - ako vernému Božiemu svedkovi - darovaná spoluúčasť na Božom vládnutí. Naznačuje to aj slovný zvrat: „Sedí na pravici Boha Otca všemohúceho“.  Po pravici panovníkov sedávali splnomocnenci, ktorí vládli z poverenia panovníkov. Spomeňme napríklad starozmluvného Jozefa, ktorému dal faraón podiel na moci; Jozef sa stal správcom celej egyptskej krajiny (1M 41,38-44).

Jedným z dôrazov Vstúpenia je, že odmena nie je daná úspešným (veď pri smrti ukrižovaním o úspechu nemôže byť ani reči), ale verným. Na to je radno pamätať v cirkvi i súčasnosti. - Vernosti Bohu, nie úspechu u sveta, sa dostáva  Božej odmeny.

To najväčšie a najlepšie, čo nám Ježiš dáva je, že  svojím životom, smrťou, vzkriesením i vládou hľadá naše dobro. Ježiš je tým, kto všemožne usiluje o naše dobro. Odstraňuje to, čo  nás delí od Boha aj od ľudí. - Naše hriechy, ktoré nás oddeľujú od Boha i blížnych, berie na seba - prijíma  trest, pôvodne určený nám, stáva sa naším Záchrancom. Jemu, ktorý sa neštítil byť Spasiteľom hriešnikov, byť v blízkosti ľudí, ktorí sa odcudzili Bohu i sebe, je daná Božia blízkosť, Božia sláva. - To sa udialo 40 dní po Veľkej noci, keď Ježiš vstúpil na nebesá.

Aj ako Ten, komu je daná Božia sláva nás bohato obdarováva. Urobil nás kráľovským kňazstvom - teda i nás povýšil a dáva nám podiel na svojej sláve. Ako tí, ktorým je darovaná kráľovská sloboda Božích detí, smieme stáť v Pánovej službe. - Byť Božími kňazmi; čiže prihovárať sa v modlitbách za iných, deliť sa s ostatnými o to, čo Ježiš pre nás vykonal. Byť Kristovým kňazom znamená odovzdávať - preukazovať Božiu lásku iným. A to nie je čosi nezaujímavé, či nudné, ale radostné a slávne. Kristus vykonal pre každého z nás dosť toho, o čo sa môžeme s inými podeliť.

Sviatok Vstúpenia nie je len spomienkovou slávnosťou na udalosť, ktorá sa udiala 40 dní po Ježišovom vzkriesení; je pripomenutím misijného programu cirkvi. Apoštolovia po Ježišovom vstúpení nezostali nečinne stáť s pohľadom upreným do neba, ale pustili sa do šírenia evanjelia po celom svete. Z Evanjelia podľa Lukáša sme počuli, že učeníci sa Ježišovi klaňali - uctievali Ho. Uctievanie Ježiša Krista - modlitbami, spevom, v spoločenstve cirkevného zboru, je prvým krokom nášho svedectva pred svetom o Pánovi Ježišovi.  Tam, kde je Ježiš neformálne, nepokrytecky uctievaný, kde sa pred Ním skláňame v úcte, tam i dnes možno zažiť čosi z Božej slávy. On, Syn Boží i ľudský, trpiaci, potupne zabitý, ale tiež vzkriesený a oslávený chce, aby všetci ľudia žili v Božej sláve (por. 1 Tim 2,4; J 17,24.20n), aby nebo nezostalo nikomu pre vlastnú ľahostajnosť a neveru zatvorené.  Keď k nám Pán hovorí vo svojom slove, keď k nám Ježiš prichádza v krste a daroch Večere Pánovej, už teraz zažívame čosi z Jeho slávy.  

Vstúpenie je pre nás povzbudením: Zostať vernými v plnení poslania, ktoré sme ako cirkev dostali - byť Božími kňazmi - preukazovať, odovzdávať Ježišovu lásku iným. Sláva, oslávenie nepatria úspešným, ale verným.

Ani dnes sa neskláňame pred nejakou neznámou mocou, či pred tajuplnou energiou. V úcte sa skláňame pred živým Bohom, ktorý si k nám vyhľadal cestu v Ježišovi, prišiel do nášho sveta prelial svoju nevinnú krv, aby odčinil naše previnenia. Naše uctievanie Krista nech je prvým krokom nášho svedectva o Pánovej láske iným. Jemu, Ježišovi Kristovi - Bohom oslávenému Pánovi sveta, nech je vzdávaná česť a sláva i z našich životov. Amen.

Pramene:  Hartmund Ellinger  - Andacht /1.6./ in: Feste-Burg-Kalender 2000 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1999);
Juraj Bándy  - homiletická prípravka k sviatku Vstúpenia in: Služba Slova, č. 2/2005  (vyd. VMV ECAV na Slovensku v Bratislave 2005);
Jan Pokorný  - výklady (19.-20.3.)  in:  Na každý den 1991 /vyd. Kalich, Praha 1990/;
Andreas Heinicke - Andacht /8.5./ in: Feste-Burg-Kalender 1997 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1996);
Kol. autorov: Průvodce životem,- Zjevení /vyd. IBS a Luxpress, Praha 1997/.
 

späť