Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


28.8.2005 - 14. nedeľa po Svätej Trojici  

Piesne: 192, 237, 203, 227; A: 54
Text: Ámos 5,4-6a

Milí: bratia a sestry!  

Vítame, keď nás druhí povzbudia, pochvália, povedia nám pekné slovo, adresujú nám slová ocenenia. Oveľa menej príjemné je napomenutie, poukázania na chyby, kritika. No práve bratské napomínanie, konštruktívna kritika, pravdivé posvietenie na to, čo je v našom žití tmavé či krivé, chráni život a pomáha nám napredovať. Iste, nechceme chápať kazateľňu iba ako kárateľňu. Základnou témou kresťanstva však je zmena. A kto sa nechce dať Pánu Bohu meniť, mal by zmeniť náboženstvo.

Už v Starej zmluve posielal Pán Boh svojmu ľudu prorokov, ktorí vyzývali Izrael k vnútornej zmene, k obráteniu sa k Hospodinovi, k hľadaniu – vyhľadávaniu Hospodina. Jedným z nich bol Ámos, ktorý pôsobil medzi rokmi 800-750 pred Kristom v Severoizrealskom kráľovstve. V poverení Božom kritizoval nespravodlivé obchodovania, potláčania práva, korupciu, sociálny útlak a ďalšie nešváry - hriechy v Božom ľude. Nebola to zvesť práve príjemná. Ale situácia človeka i spoločenstva nie je celkom stratená, kým k nemu Hospodin hovorí.

Ámos hlásal, že život je iba tam, kde je Hospodin, kde s Ním človek nadviaže živý vzťah dôvery, lásky a poslušnosti. Bez Boha človek smeruje do smrti – lebo pravý život je v Bohu a keď Hospodina opúšťame, môžeme doputovať iba do záhuby. Týmto kritickým posolstvom, pravdivým posvietením na to, čo bolo v žití Božieho ľudu krivé a tmavé, Pán Boh cez proroka Ámosa chránil svoj ľud. Obrazne povedané: postavil pred nebezpečnú zákrutu života Izraela výstražnú značku – včas signalizujúcu ohrozenie.

Výstrahy, napomínanie, kritiku ani my nemáme v obľube. Ak nám druhí povedia: So OK /:ókej:/, zostaň, aký si – to vítame. Nechať si hovoriť do života, prijať napomenutie, keď zanedbávame dobrý Boží poriadok v rodine, manželstve, v zaobchádzaní s blížnymi, ale aj s vecami, s peniazmi; tiež v živote spoločenstva cirkvi – vôbec nebolo a nie je populárne, vtedy, ako dnes. Pravdou však zostáva, že pred nebezpečnou zákrutou treba umiestniť jasné výstražné znamenie; iba postaviť pred ňu kohosi, kto bude rýchlo jazdiacim vozidlám priateľsky mávať - s tým, že veď je to ich vec, či onú zákrutu vyberú alebo im prinesie záhubu, by bolo nezodpovedné a neláskavé.

Určite nik z nás nie je bez chýb. A práve preto sa je dobré poučiť z prorokovho posolstva, zobrať si Božie napomínanie k srdcu. Kritické, káravé slová sú v Písme preto, aby nás varovali: Konajme inak ako starozmluvní Izraelci. - Veď keď Hospodin napomína, tak pre naše dobro, chce náš život, nie skazu. Skazu pôsobí nerešpektovanie Božích varovaní. Smutným príkladom toho je ľud Severoizraelského kráľovstva, ktorý sa zatvrdil, kráľovstvo sa rozpadlo a ľud sa asimiloval s pohanmi. Kým k nám Pán Boh hovorí, nie je naša situácia stratená. Hospodin hovorí: „Mňa hľadajte, a budete žiť!“

V čom bol problém Božieho ľudu? Čo si môžeme z káravých slov proroka Ámosa zobrať my? Dávni Izraelci verili, že Hospodina je možné hľadať iba v dome Božom – vo svätyni. Ísť do svätyne bolo pre nich to isté, čo predstúpiť pred Hospodina. Prorok im tam - na prekvapenie, údiv, priam šok Izraelcov - zakazuje chodiť (čítaj Am 5,5). Zakazuje vlastne jediný známy spôsob, ako hľadať Hospodina, ako si udržať Jeho priazeň. Ámosove slová museli znieť poslucháčom tak nezmyselne, ako keby sme dnes (v rámci zborových oznamov) počuli: Služby Božie o týždeň budú o 10. hodine, ale rozhodne nepríďte!

Všimnime si, že Ámos nezakazuje hľadať Hospodina, ale práve toto zdôrazňuje. „Hladajte Hospodina a budete žiť“ (Am 5,6a). Prorok chce povedať: Nehľadajte svoje veci (por. Filipským 2,21), nehľadajte Boha sebecky, nevnímajte služby Božie ako spôsob, ktorým naplníte svoje egocentrické záujmy. Hľadajte nie naplnenie svojich egoistických prianí (por. Jakub 4,3), ale Hospodina – hľadajte, čo On od vás chce. Povedané v duchu Novej  zmluvy: Dovoľme, aby Ježiš Kristus – Slovo Božie, i v našom žití prišlo k slovu. Ámosova kritika mieri proti tomu, že Izraelci sa účasťou na bohoslužbe vo svätyni usilovali sebastredne získať požehnanie pre seba - pre svoje polia (aby boli úrodné), pre svoj dobytok (aby bol plodný a ich čriedy sa zväčšovali). Ľud chcel mať Boha k dispozícii, urobiť si z Hospodina sluhu svojich záujmov. Ámos nezakazuje účasť na bohoslužbách; no cez jeho zvesť nás Pán Boh nabáda,  aby sme Hospodina hľadali pre Neho samého. – Pýtali sme sa na Jeho názor, keď ide o naše správanie sa k ľuďom, o naše obchody, o rýdzosť a pravdivosť našej viery. Teda, aby sa hľadanie, pravidelné vyhľadávanie Hospodina prejavovalo aj v zdanlivo obyčajných veciach každodenného života.

Účasťou na službách Božích nám nebude garantovaný úspech, šťastie, zdravie, zdarné deti. Účasť na službách Božích sama o sebe nás nerobí lepšími od tých, ktorí na ne nechodia. No, skrze plody služieb Božích – vplyvom Božieho slova, ktoré nám na nich znie, sa má náš život meniť k lepšiemu. Kto sa nechce dať Pánu Bohu meniť, mal by zmeniť náboženstvo. Ámosovo posolstvo nie je vodou na mlyn tým, ktorí tvrdia: na navštevovaní služieb Božích – na chodení do kostola nezálež; môžeme veriť a dobre žiť i bez toho. - Omyl! Na službách Božích záleží! Veď Božie slovo, ktoré tu počúvame nás učí, že účasť na službách Božích nechce byť zbožnou zásterkou našich neprávostí; naopak, Pánovo slovo chce pôsobiť aj do našich všedných dní – ovplyvňovať náš vzťah k ľuďom, k prírode, k veciam, k majetku. – O to ide. Preto nám má na službách  Božích záležať. Človek, ktorý sa nazdáva, že sa ich môže trvalo zriecť a napriek tomu veriť v Boha, žije v sebaklame. Bez posilňujúcej, napomínajúcej, životodarnej sily z prameňa Božieho slova, viera slabne a je ochromená naša schopnosť orientovať sa podľa Božej vôle.

Ámos nás pozýva k Bohu. K vyhľadávaniu Hospodina, k dopytovaniu sa na to, čo Boh hovorí na náš život. – Biblia nás vedie k tomu, aby sa Slovo dostávalo aj v našom žití k slovu. V Ježišovi Nazaretskom  sa Slovo stalo telom.  Nie účasť na službách Božích sama o sebe, ale Božie SLOVO – Ježiš Kristus

je nám prostredníkom k Bohu. Nech o nás neplatí, že živé Božie slovo – Ježiša, zahovoríme, ale to, že Slovo, ktoré sa stalo telom - Pán Ježiš Kristus - v našich všedných i sviatočných dňoch rozhoduje – dostáva sa k slovu. Amen.

Pramene:  
Vladislav Žák: Pozvání k Bohu (vyd. ECM v ÚCN Praha, 1986);
Kol. autorov: Výklady k SZ - IV.: Knihy prorocké (vyd. Karmelitánské nakladatelství Kostelní Vydří, 1998);
Ľudovít Fazekaš: Ámos (samizdat; nedatované);
Gerhard Winterhof – Andacht /12.9./ in: Feste-Burg-Kalender 1998 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1997);
Hermann Otto – Andacht /23.9./ in: Feste-Burg-Kalender 2000 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1999);
Heyko Jacobs – Andacht /23.8./ in: Feste-Burg-Kalender 2005 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2004);
Pavel Kosorin: Křesťanské aforismy (vyd. Cesta, Brno 2002);
Max Kašparů: Jinými slovy (vyd. Karmelitánské nakladatelství Kostelní Vydří, 2005).
 

späť