Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


4.12.2005 - 2. adventná nedeľa

Piesne: 20, 6, 478; Antif.: 9;  k VP: 315,326,445,235,360
Zjavenie Jána 3,15-20

Milí: bratia a sestry!

Jeden  kráľ dal svojmu dvornému šašovi palicu a povedal: „Daj túto palicu tomu, kto je ešte väčší blázon, ako ty!“ O mnoho rokov potom ležal kráľ na smrteľnej posteli a žaloval sa: „Idem do neznámej krajiny a na cestu, z ktorej sa nevrátim.“ Šašo mu hovorí: „Vedel si, že jedného dňa musíš odísť do tejto cudzej krajiny, a tak si urobil určite všetko preto, aby si mal v novej vlasti pripravený dom.“ Keď to kráľ poprel, šašo mu odovzdal a vraví: „Patrí tebe, lebo ak si sa nepripravil na stretnutie s Pánom – hoci si vedel, že ten deň raz nadíde – potom si ešte väčší blázon ako ja.“

Áno, bol to bláznivý kráľ. Vedel, čo príde, ale nepripravil sa. Žezlo blázna mu vskutku patrí.

Už deti na náboženstve sa učia, že „advent“ znamená „príchod“. – Dvojaký príchod Kristov. Ten prvý príchod - prvý advent – sa udial, keď sa Ježiš narodil v Betleheme, keď malom dieťatku v jasliach prišiel k nám sám Boh. Rok, čo rok, si túto udalosť pripomíname na Vianoce. Vianoce sú prvým adventom.

Advent však značí aj príchod Ježiša Krista k súdu. To je druhý advent – advent, ktorý  je ešte pred nami, na ktorý mnohokrát zabúdame. Druhý advent už nebude príchodom Boha ako bezmocného a bezbranného dieťatka, ale príchodom mocného a spravodlivého Sudcu sveta. Druhý advent bude príchodom Pána a Sudcu aj môjho – tvojho života.

Azda sa smrť mnohým z nás javí byť ešte priďalekou. Predsa vieme, že náš pozemský čas je ohraničený, že dôsledkom nehody, úrazu či inej nepredvídanej udalosti, sa môže rýchlo skončiť. Preto sa dajme napomenúť oným bláznovským žezlom. Poučme sa z Božieho slova, neobrňme sa voči nemu. – Veď dobrota Božia nás vedie k pokániu (R 2,4).

Položme si otázky a poctivo si na ne odpovedzme: Je nám viera spojivom k živému, úprimnému vzťahu s Kristom – je nám silou k užitočnému životu – k službe blížnym? Alebo ju zneužívame:  - ako utišujúci prostriedok, ktorým učičíkame svoje svedomie?

Ako dobre vyhriaty vankúš, na ktorom nečinne – lenivo odpočívame? P
ýtajme sa: Nespoliehame sa na to, že sme pokrstení bez toho, aby sme žili to, k čomu nás krst zaväzuje?

Vedie nás zvesť o spasení z milosti k pohodlnosti? – Alebo nás motivuje k životu, z ktorého je dobre čitateľná vďačnosť k Pánu Bohu?

Má láska, o ktorej tak často hovoríme, aj ruky a nohy, oči i uši? - Alebo je to tak, že sme vlažní vo vzťahu ku Kristovi i k blížnym?

Pýtajme sa: Netancujeme podľa hudby, ktorú neskomponoval Ježiš Kristus? Podľa hudby, ktorá nás vedie preč od Neho, k „tancu“, ktorý nás nakoniec môže stáť večný život?

Nie – nebuďme tými, ktorí si zakrývajú oči pred tým, že viera - ak nemá skutkov - je sama osebe mŕtva (Jk 2,17). Pán Ježiš hovorí: „Znám tvoje skutky“ (Zjav 3,15). Vie o všetkom, čo je v našom žití krivé, aj o tých situáciách, kde zabúdame, že pretvárka nie je rovná zbožnosti (por. 2Tim 3,5; Zjav 3,17;3,1b).

Naša duchovná bieda nie je v tom, žeby sme nič nedokázali, nič neznamenali, žeby sa nič dobrého pri nás nenašlo. Duchovná bieda a úbohosť začína tým, že človek nechce vidieť, že všetko, čo má – duchovné i hmotné, je Božím darom. Vždy, keď sa nazdávame, že si vystačíme sami, že nepotrebujeme byť 100%-ne odkázaní na Boha, vždy, keď sa nám spred očí stráca Kristus – za nás ukrižovaný, tam začína naša duchovná úbohosť a bieda.

Čo proti tomu robiť? - Počúvať Ježišov hlas: Z Písma – pri osobnom dennom stíšení sa, na službách Božích v spoločenstve cirkevného zboru, počúvať jeho hlas z dobrej kresťanskej literatúry. Je to hlas, ktorý vraví nielen: „Znám tvoje skutky“, ale tiež: „Kúp si odo mňa“ (/Zjav 3,18/ čo potrebuješ). – Otvor dvere svojho žitia. Chcem s tebou stolovať (Zjav 3,20) – s tebou sláviť svoju Večeru.

Keď je nám telesne zle, prosíme lekára o tabletky. Aj hostia – nekvasený chlieb Večere Pánovej má tvar „tabletky“. – Poriadne veľkej, lebo veľká je aj choroba nášho hriechu.

Každá účasť na Večeri Pánovej, ktorá nie je iba zvykovou - formálnou účasťou, je aktivovaním liečivých účinkov „tabletky“ proti hriechu duchovnej vlažnosti. Je výzvou zriekať sa Pánovi odpornej vlažnosti a držať sa Jeho hlasu. Každá účasť na Večeri Pánovej je povzbudením „tancovať“ podľa hudby, ktorú skomponoval Ježiš Kristus.

Nepotrebujeme sa hrať na lepších, pretvarovať sa. Smieme prísť ku Kristovi takí, ako sme. Nemusíme tajiť to, nás ťaží - čo je našou duchovnou biedou. Veď Ježiš Kristus - ukrižovaný a vzkriesený Pán zomrel – zomrel na kríži a vstal z mŕtvych pre nás. Má nás nesmierne rád – až po obeť svojho svätého – nevinného života. Vie písať rovné litery i do krivých riadkov nášho žitia. Preto sa mu chceme otvoriť, počuť Jeho hlas pre seba celkom nanovo, preto chceme žiť v spoločenstve s Ním i s bratmi a sestrami. – Počúvať Jeho hlas:  pravdivý hlas: „Znám tvoje skutky“, ale aj plný lásky a milosrdenstva: „Kúp si odo mňa“ (por. Iz 55,1) ; chcem s tebou stolovať. Amen.

Pramene:
Willi Hoffsümmer: 365 x Rueckwind (Matthias – Gruenewald – Verlag, Mainz 2000);
Hinrich Schorling  – Andacht /11.12./ in: Feste-Burg-Kalender 1998 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1997).
   

späť