ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
12.7.2009 - 5. nedeľa po Svätej Trojici

Piesne: 208, 465, 289, 606, A 69
Kázňový text: 1. Moj 12, 1-2
V rámci služieb Božích bol krst troch detí .
 
Milé sestry a bratia!

O Abrahámovi veľa  z jeho predošlého života nevieme. Jeho príbeh poznáme od chvíle, keď Boh k nemu prehovoril  a povedal mu dve veci:

1.Chcem ťa požehnať,
2.aby si sa stal požehnaním...

Je dôležité si uvedomiť, že Abrahám nespravil pred tým nič zvláštne. Nič, čím by si  bol  Božiu pozornosť a požehnanie zaslúžil. Napriek tomu sa Boh rozhodol požehnať ho. Toto nazývame milosťou.

Aj keď nás od Abraháma delia tisícročia, naša situácia je podobná ako tá Abrahámova. Boh sa totiž nezmenil. Sedíme tu v tomto chráme, pretože Boh sa rozhodol nás požehnať, rozhodol sa darovať nám milosť tým, že obetoval Ježiša Krista za nás na golgotskom kríži. Ničím sme si to nezaslúžili ani my, ani tieto tri bábätká. Napriek tomu sa Boh rozhodol, že nás požehná, že nás obdarí láskou, milosťou a nádejou. Nelogické, nepochopiteľné a napriek tomu skutočné.

Boh oznamuje Abrahámovi svoje zámery s ním. Tam však príbeh nekončí. Ak by sa skončil, pravdepodobne by tento požehnaný muž zomrel v meste Úr a my by sme sa nikdy nedozvedeli jeho meno. Ale Abrahám sa rozhodol poslúchnuť a nasledovať Boha. Len tak sa mohol stať  požehnaním pre iných.

Často krát sme podobní Abrahámovi iba v jednej časti -  zostávame tými požehnanými ľuďmi, ktorí zostávajú sedieť v Úre – teda na tom iste mieste, kde nás zastihla správa o Božom požehnaní. S radosťou prijímame Božie požehnanie, vychutnávame si ho, ale mnoho krát sa nám nechce byť požehnaním pre iných.

Milí rodičia, krstní a starí rodičia,  prejavom Božieho požehnania sú aj tieto tri deti vo vašich rodinách. Boh vás požehnal, dal vám vašu dcéru, vášho syna a chce, aby cez váš život tieklo do ich života požehnanie. Všetko požehnanie, milí bratia a sestry, ktoré sme v živote dostali, dostali sme na to, aby sme  ním žehnali iných. A to predovšetkým svoje deti a vnúčatá.

Boh nás nestvoril aby sme boli cisternami, do ktorých sa môže vliať a potom skladovať čo najviac dobrých vecí.  Boh nás stvoril, aby sme boli skôr ako potrubie, ktorým môže pretekať Božie požehnanie k iným ľuďom.

Nechce, aby sme sa zväčšovali ako veľká nádoba, ale, aby sme sa ako potrubie rozširovali a rozvetvovali, aby sme boli schopní Božie požehnanie rozvádzať  viacerým ľuďom. Na toto naše potrubie by mali byť napojené aj naše deti.

Ježišov život bol toho príkladom. Prijímal požehnanie od svojho Otca a šíril ho ďalej. Aj v tomto by sme Mu mali byť podobní. V krste sa  dnes Petra, Sára a Filip stanú učeníkmi Pána Ježiša,  ale zostanú nimi len ak Ježiša budú v živote nasledovať.

Tak ako Boh Abraháma zavolal z Úru, aby ho nasledoval do novej krajiny, tak Boh volá aj nás, aby sme  Mu boli podobní. Byť učeníkom Ježiša  je najväčšie požehnanie pre náš život. Preto potrebujeme aj naše deti viesť k tomu, aby boli Ježišovými učeníkmi.

Tou najťažšou otázkou je zvyčajne otázka „AKO“. Už minulý týždeň sme o nej uvažovali. Aj dnes pri krste budeme počuť slová: čiňte mi učeníkmi všetky národy. Mnoho krát nám tieto slová znejú až príliš komplikovane. Zdá sa nám, že by túto úlohu mali robiť len kvalifikovaní ľudia,  napr. farári alebo učitelia náboženstva.

V skutočnosti robiť z detí učeníkov Ježiša Krista znamená predovšetkým byť sám Jeho učeníkom a spoločne Ho nasledovať. Asi pred  dvoma rokmi sme so svojím synom prechádzali okolo jednej vodnej plochy. Na brehu sme videli  viacerých rybárov. Šimonovi sa to zdalo ohromnou zábavou. Začal sa pýtať na konkrétne veci ohľadom rybačky. Ja som sa mu pochválil, že ako chlapec som tiež chodil na ryby. Táto informácia ho veľmi uchvátila. Pýtal sa ma , akú udicu som mal, ako to celé funguje... Napokon sme skončili u najdôležitejšej otázky: „prečo by sme nemohli ísť opäť chytať ryby, tento krát spoločne?“. Ja som mu vysvetlil, že je k tomu potrebné viacero vecí –výstroj tiež aj rybársky preukaz. Nakoniec sme sa však dohodli, že sa na to v budúcnosti dáme.
   
Odvtedy uplynuli dva roky, veľa  sme o rybárčení rozprávali, ale na rybačke sme neboli. Ale asi pred mesiacom, keď sa blížili Šimonove narodeniny som urobil rozhodnutie - s mojím sľubom niečo urobiť. A tak som sa vybral do rybárskeho obchodu, kde som kúpil udicu aj s tou  najnutnejšou výstrojou.

Kúpili sme si lístok na jeden deň a vybrali sme sa na rybačku. Hoci sme o spôsobe chytania rýb pred tým veľa rozprávali, až na spoločnej rybačke pochopil a naučil sa ako sa to robí. Ako sa nahadzuje, ako sa pripevňuje plavák či háčiť atď. Až na rybačke zažil aj skutočnú radosť  z úlovku.
   
Milí bratia a sestry, nebuďme tými, ktorí o Bohu a nasledovaní Ježiša Krista s deťmi len rozprávajú. Učme sa spoločne Ho nasledovať a byť príkladom pre tých, ktorých nám Boh zveril.
Robiť učeníkov z ľudí nie je nič komplikované má to však jednu podmienku. Sami musíme byť Ježišovými učeníkmi.

Ak použijeme ten obraz rybárov, pri krste dostávame platný rybársky lístok, o ten sa postaral Boh,  a zaplatil zaň Ježiš. Dnes ho Boh dáva Filipovi, Petre aj Sáre. Milí rodičia, krstní a starí rodičia, to , či ho budú používať, do veľkej miery to závisí od vás.

S nasledovaním Pána Ježiša Krista je to ako s chytaním rýb, potrebujeme sa to učiť spoločne. Na to, aby sme naučili naše deti byť učeníkmi Pána Ježiša,  nemusíme byť dokonalými kresťanmi. Takí ani neexistujú. Učeníctvo nie je o tom, že ja som majstrom a preto môžem učiť nasledovať Krista iných. Nie je ani o tom, ukázať svojim deťom perfektný život. Dôležité je, aby naše deti videli, že aj my Krista nasledujeme, nie sme v tom dokonalí, a tiež  že aj my sa učíme. Nemusíme skrývať svoje zlyhania, aj tie môžu pomôcť druhým.

Ak sa vrátime k obrazu rybárov, môže to fungovať tak, že aj vďaka tomu, že ja sám som si pred pár rokmi pri nahadzovaní háčikom zachytil nohavice, aj vďaka tomu môžem synovi povedať – ak chceš dobre nahodiť nerob to v silnom vetre ani s príliš  dlhým lankom.

Ukážme svojim deťom, že aj my sme závislí na Božej milosti, aby videli aj na našom živote, ako ju môžeme prijímať. Kresťanstvo a nasledovanie je o milosti. Milosťou sme pri Abrahámovi začali a chcem sa k nej i v závere vrátiť. Iba tí, ktorí si ju nezaslúžia, len tí ju dostávajú.

Milí brat, milá sestra, čím viac zlyhávaš, čím viac  sa cítiš neschopný, tým viac si kvalifikovaný  Božiu milosť prijímať. Učiť druhých byť učeníkom Ježiša Krista znamená hovoriť aj o svojich chybách a pádoch a ukazovať, že sme závislý na Ježišovej milosti. Ak sa cítite nedostatočný a slabý viesť svoje deti ku Kristovi, potom ste určite kvalifikovaní naučiť ich byť učeníkom Pána Ježiša Krista.

Učme sa, milí rodičia, krstní a starí rodičia žiť  so svojim deťmi v Božej milosti. Učme sa prijímať Jeho požehnanie a dávať ho ďalej. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok