ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2011
Úvod
História
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
3.4.2011 - 4. pôstna nedeľa

Text: Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze Neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1.Jánov 4,8-9)

Piesne: 366, 92, 93, 236
VP: 88, 97, 98

Milí bratia a sestry v Kristu!

Marc Chagall (Mark Šagal) vystihol Božiu lásku vo svete svojím obrazom. A jeho dielo je odpoveďou na otázku človeka.: Kde je Boh vo všetkom tom utrpení sveta?

Namiesto nezúčastneného a povzneseného Boha, ktorý si zatvára oči nad nezmyselným utrpením ľudí, (pretože takého Boha vnímajú ľudia vo svete), namaľoval obraz, ktorý zachytáva ľudské utrpenie, vojny, prírodné katastrofy, postihnutých ľudí, hladom umierajúce deti, a uprostred týchto hrozných výjavov ľudského života je odpoveď pre človeka.-  Trpiaci Ježiš. V strede obrazu je umierajúci Boh. Boh, napospas vydaný silám zla. Je to vôbec možné?, položí si človek otázku. Aby Boh, ktorý stvoril svet, bol obeťou vlastného stvorenia?

Určite aj vy poznáte dobre známu otázku skeptika: Môže Boh, ktorý je všemohúci stvoriť kameň, ktorý sám nedokáže zdvihnúť? Áno, stalo sa to. Boh stvoril kameň, ktorý nedokáže zdvihnúť. Tým kameňom si ty! Ty so svojou slobodou. Ty so svojou vôľou.

Aby mal svet zmysel, Boh dal svetu priestor slobody. Pretože bez slobody a bez rizika, ktoré sloboda so sebou prináša, by Boh nemohol stvoriť človeka schopného milovať. Boh sa už na začiatku sveta zriekol časti svojej moci nad svetom. Mohol by ju uplatniť, ale zriekol sa jej.

Možno sa vám to zdá ako paradox, ktorý nie je úplne nepochopiteľný. Ale zažil to každý otec a každá matka.  Niečo vám pripomeniem. Vaše deti.

Keď boli naše deti malé učili sme ich chodiť. Pamätám sa ako sme Rebeku, ktorá už dnes sedí medzi konfirmandmi, doslova vláčili za obidve ruky a pomáhali je urobiť prvé kroky...... potom to už bola len jedna ruka........ a prišiel deň, keď sme ju pustili...... Pár krokov a už bola na zemi. Občas som mala dojem, že za pár metrov urobila viac pádov ako krokov vpred.

Ale jednu vec si pamätám. Napriek slabej stabilite a mnohým pádom, sme ju už za obe ruky nechytili. Umožňovali sme jej pády i zranenia, pretože sme vedeli, že inak sa chodiť nenaučí. A postupne ako deti rastú, musíme ustupovať (aj keď veľmi neradi) z ich sveta, aby mali priestor určitej slobody pre rast.

Prvýkrát ich necháme zapnúť si gombík, potom zaviazať šnúrky, potom ich pustíme samých cez cestu. Prvýkrát ich necháme samých ísť do obchodu...

V podstate robíme niečo podobné, čo robí náš Otec v nebi. Zriekame sa svojej moci nad ich životom. Stávame sa voči svojim deťom čoraz viac bezmocní. Aj v tomto nesieme v sebe obraz svojho Boha. Pán Boh sa vzdáva svojej moci nad človekom pri stvorení a vzdáva sa jej, keď ho zachraňuje cez kríž. Keby bol Boh iba všemohúci, nepoznali by sme lásku ani dobro ani slobodu. Zdrvujúca sila nás môže zlomiť, môže nás ponížiť, môže z nás urobiť automat alebo ustráchaného a úskočného pokrytca, ale sila nás nemôže premieňať k dobru a získať nás pre lásku. To dokáže len láska.

A tajomstvo Veľkej noci ukazuje ako sa všemohúci Boh svojej všemohúcnosti zrieka. On, hoci mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za krádež, zriekol sa jej. Vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí. Ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (F 2,6-8).

Keď hľadáme svoju vlastnú hodnotu a svoj zmysel, hľadáme ho tak, že sa snažíme ísť hore, byť pred inými, mať viac ako iní... Boh to urobil presne naopak. Z prvého miesta zišiel na posledné. Ten, ktorý je všetko sa stáva ničím. Stáva sa mostom ponad priepasť. Tým mostom lásky a dávania sa stáva jeho telo a jeho krv na kríži.

Dnes prídete pred oltár, pokľaknete, a prijmete oblátku i kalich. A v tú chvíľu svojmu Pánovi Ježišovi budete môcť mlčky vravieť: Pane môj, ja verím v túto tvoju lásku a prijímam ju. Spolu s tebou som ukrižovaný a nežijem už ja, ale ty žiješ vo mne. A život, ktorý teraz žijem vo svojom tele, žijem vo viere v Teba, ktorý si ma miloval a seba samého vydal za mňa.....

V tichosti sa teraz môžeme pripraviť pre tú chvíľu s naším Pánom a pre naše vyznanie. Amen


Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok