ECAV Ružomberok
Kronika roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 2/2010 - Campfest (1. časť)
16.11.2010 - ECAV Ružomberok

Naša mládež už dávno prestala vnímať čas v súvislosti s prechodom rokov. Už dávno nie je oddeľovacou čiarou Silvester, či Nový rok. Dokonca ani záväzky, ktoré si dávame do našich životov, neprichádzajú s ohňostrojmi. Nová chuť do služby pre Boha nezačne pri odpočítavaní sekúnd do polnoci. Ako je to možné? Pretože sme spoznali Campfest!

Campfest je kresťanský festival. Každoročne sa na ňom stretávajú kresťanské kapely z rozličných kútov sveta (tie známe, aj menej známe) a hrajú piesne chvál v rôznych štýloch. Ďalšou zložkou Campfestu sú semináre, ktorých témy sú tiež veľmi pestré. Tento rok sme sa teda opäť vybrali na ranč Kráľova Lehota.

Ja som šla plná elánu a nadšenia! Bolo pre mňa utrpením odpočítavať v práci čas odchodu, aby som mohla stihnúť vlak. Ale to čakanie rozhodne za to stálo. Ani tohtoročný Campfest nesklamal! Väčšina účastníkov z nášho zboru šla ráno autami. Keď som vystúpila z vlaku a nechala sa odviesť Jančim, privítalo ma teda krásne ničnerobenie. Tak som si vychutnávala slniečko, ktoré nám spríjemnilo približne polovicu festivalu.

Zažili sme toho opäť spolu veľa. Som veľmi vďačná, že sme mohli mať taký príjemný spoločný čas plný duchovného pôsobenia. Týmto chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí sa nebáli a zverili nám svojich puberťákov. Úžasné, aký vedia používať inteligentný humor, keď si o 2.00 ráno ideme umyť zuby do studenej vody. Nadchlo ma tiež s akou radosťou jedna nemenovaná konfirmandka (Dominika) túžila vystrašiť Ajku krásnym pavúčikom. Zažili sme aj moc piesne, keď sme odohnali búrku piesňou „Slunce Kristovi lásky, ať ozáří nás...“.

Perfektne sme sa vykričali (niektorý z nás doslova, ale nejdem sa menovať) nielen na koncerte skupiny Dweeb, kde „bolo OK, keď sme boli spolu“, ale aj na The band with no name, eSPé, Timothy, ... Ale každý z nás (kto to neprespal vo farárskom aute) by dal za pravdu, že najkrajší bol záver. Celý Campfest sa niesol v téme VIP zóna. Každý deň rečníci rozprávali na túto tému. Ako sa tam dostať, ako tam zostať, ale hlavne, kto a čo je skutočne VIP. A VIP môže byť predsa každý z nás, stačí spraviť jedno rozhodnutie.

Boh pre nás pripravil to naj VIP miesto, aké si ani nevieme predstaviť. Čítali ste to už? Mestá s ulicami zo zlata; miesto, kde nie je bolesť ani strach. Posledný večer nám organizátori pripravili symbolický vstup do VIP zóny. Bolo to krásne! Za zvuku hlasných a úprimných chvál sme mohli prejsť po červenom koberci, ktorý predstavoval svätú zem, po pod vysvietený kríž, v ktorom sme mali na očiach obrovský skutok lásky Boha k nám a Ježišovej obete kvôli nám. Pod týmto krížom boli dve veľké nádoby s darčekom, ktorý nám organizátori Campfestu pripravili - napodobeninu kreditnej karty so slovami: „Zadarmo si dostal, zadarmo dávaj“.

Opäť sme mohli byť povzbudení do služby, uvedomovať si Božiu blízkosť, čo chceme zmeniť na vzťahu s Ježišom, ako Ho môžeme viac cítiť... S láskou a vďačnosťou v srdciach sme v nedeľu ráno zbalili stany a odišli. Ale toto nie je koniec. Toto je len začiatok roka. Podstatné je, ako sa k tomu postavíme. Koľko dodržíme zo sľubov, ktoré sme dali nášmu Bohu počas týchto krásnych chvíľ.

Lebo skutočný vzťah s Bohom neznamená milovať Ho len na Campfeste. To by bolo veľmi jednoduché! Všade je tam smiech, radosť, ľudia si vzájomne pomáhajú (je pekné vedieť, že keď si idem umyť zuby a zabudnem si pastu, niekto mi ochotne požičia), každý má čas. Ale ako by sa budoval náš vzťah s Bohom, keby to bolo stále len také krásne? Akoby sme si uvedomovali, ako mocne nás drží vo svojich rukách, keby sme nezažili veľké životné pády? Akoby sme mohli byť presvedčení o Jeho blízkosti, keby sme sa necítili stratení?

Akoby sme vedeli, koľko sme ochotní kvôli Nemu obetovať, keby sa nám nikto pre našu vieru neposmieval? Veď náš vzťah je o každodennom poznaní a hľadaní. Náš vzťah je o mojom uvedomení si, že Boh je tu so mnou (aj MnOu) v dobrom aj v zlom. Lucia Bobrokrompáč Hariňová sa už teší, čo prinesie ďalší Campfest! P.S.: Ďakujeme tete Mojšovej za výborné koláčiky. Un P.S.: Milujeme gumáky!!! (Un znamená Už naozaj) Lucia Bobrokrompáč Hariňová


obr

ECAV Ružomberok
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok